EK pokračuje v plnení Draghiho odporúčaní pre konkurencieschopnosť EÚ

Európska komisia intenzívne pracuje na implementácii správy Maria Draghiho, ktorá predstavuje kľúčový plán pre zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie.

Content: Brusel, 16. septembra (TASR) – Európska komisia (EK) usporiadala konferenciu na vysokej úrovni, rok po zverejnení správy Maria Draghiho zameranej na budúcnosť konkurencieschopnosti EÚ. Cieľom konferencie bolo zhodnotiť doterajšie úspechy a stanoviť smer pre ďalšie kroky. Otvorili ju predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a Mario Draghi.

Von der Leyenová vo svojom prejave zdôraznila, že Draghiho správa slúži ako konkrétny akčný plán, ktorý EK aktívne realizuje od svojho nástupu. Pripomenula, že prvým krokom bol Kompas konkurencieschopnosti, ktorý transformuje analýzy do konkrétnych politických opatrení. Nasledovala Dohoda o ekologickom priemysle, podpora výstavby gigafabrík s umelou inteligenciou, vytvorenie nového rámca pre štátnu pomoc, akčný plán pre cenovo dostupnú energiu a budovanie únie úspor a investícií.

„Zaviedli sme špecializované akčné plány pre kľúčové odvetvia ako automobilový, chemický a oceliarsky priemysel, zabezpečili sme historicky najväčší nárast investícií do obrany, predložili návrhy na prehĺbenie jednotného trhu prostredníctvom odstraňovania prekážok, stratégiu pre startupy a scaleupy a šesť balíkov zjednodušujúcich opatrení, ktoré znižujú byrokraciu pre podniky,“ uviedla predsedníčka EK.

EK pripravuje ďalšie významné iniciatívy, vrátane Fondu pre konkurencieschopnosť s objemom 400 miliárd eur na podporu inovácií, kde „investície podporujú inovácie a inovácie priťahujú ďalšie investície“. Ďalej plánuje odstrániť prekážky na jednotnom trhu do roku 2028, legislatívny balík na podporu batérií pre urýchlenie dekarbonizácie a dva ďalšie balíky zjednodušených pravidiel v oblasti digitálnej a vojenskej mobility.

Von der Leyenová upozornila, že na medzinárodnej úrovni EÚ posilňuje svoju strategickú nezávislosť prostredníctvom obchodnej dohody s Mercosurom, finalizácie dohody s Indonéziou a pokroku v obchodných rokovaniach s Indiou, Južnou Afrikou, Malajziou a Spojenými arabskými emirátmi.

V súvislosti s posilňovaním energetickej nezávislosti uviedla, že viac ako 70 % elektriny v EÚ pochádza z nízkouhlíkových zdrojov. Únia vlani znížila svoje náklady na fosílne palivá o 60 miliárd eur.

„Ceny energií sú však stále príliš vysoké, príliš nestabilné a príliš rozdielne v rámci Európy. V niektorých členských štátoch stojí elektrina trikrát viac ako v iných. Mnohým cenovým výkyvom by sa dalo predísť, keby energia mohla voľnejšie prúdiť tam, kde je potrebná. Národné siete však nie sú dostatočne integrované,“ upozornila na nedostatky v prepojení a efektívnosti využívania existujúcich sietí. Riešením má byť návrh EK na využitie kohéznych fondov na podporu energetickej infraštruktúry, pripravovaný balík opatrení v oblasti rozvodných sietí a nová iniciatíva Energetické diaľnice zameraná na osem najkritickejších slabín energetickej infraštruktúry EÚ.

Šéfka EK zdôraznila význam obehového hospodárstva pre bezpečnosť dodávok. Vysvetlila, že Únia dnes s každým kilogramom surovín produkuje o 33 % viac ako USA a o 400 % viac ako Čína, čo predstavuje významnú konkurenčnú výhodu. „Najlepšou odpoveďou je v tomto prípade vytvorenie skutočného obehového hospodárstva,“ dodala.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)