EK predpovedá Slovensku najpomalší rast HDP v rámci V4.

Podľa najnovšej prognózy Európskej komisie dosiahne rast slovenského HDP v roku 2025 len 1,5 %, čo je najmenej spomedzi krajín V4, kvôli spomaleniu exportu vplyvom globálneho protekcionizmu.

Content: Brusel, 19. mája (TASR) – Najnovšia makroekonomická prognóza Európskej komisie (EK) predpovedá Slovensku v roku 2025 rast HDP na úrovni 1,5 %. V roku 2026 by mal rast ďalej spomaliť na 1,4 %. Slovensko tak bude v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) vykazovať najnižšie tempo rastu, informuje spravodajca TASR.

Komisia ako hlavný dôvod uvádza spomalenie oživenia exportu, ktoré je dôsledkom priamych aj nepriamych dopadov narastajúceho globálneho protekcionizmu. Domáci dopyt bude navyše tlmiť vládna fiškálna konsolidácia. Rast ekonomiky by mala ťahať najmä súkromná spotreba, podporené verejnými investíciami prostredníctvom fondov EÚ a nákupmi vojenskej techniky.

Pre porovnanie, Česká republika by mala v roku 2025 dosiahnuť rast 3,6 % a v roku 2026 2 %. Maďarsku prognózy predikujú 3,4-percentný rast v roku 2025 a 2,5 % v roku 2026, Poľsko by malo rásť tempom 3,3 % v roku 2025 a 3 % v roku 2026.

EK predpokladá, že inflácia na Slovensku v tomto roku stúpne na 4 % kvôli zvýšeným daniam a rýchlejšiemu rastu miezd. V roku 2026 by sa mala zmierniť na 2,9 %.

Verejný deficit by sa mal v roku 2025 znížiť na 4,9 % HDP vďaka prijatému balíku fiškálnej konsolidácie. V roku 2026 však opäť stúpne na 5,1 %, a to z dôvodu výdavkov v kombinácii so zhoršujúcimi sa makroekonomickými podmienkami a absenciou ďalších konsolidačných opatrení. Medzi najvýznamnejšie opatrenia, ktoré prispejú k zníženiu deficitu v roku 2025, patrí úprava sadzieb DPH, dane z príjmov právnických osôb a zavedenie dane z finančných transakcií.

Slovenský export sa v roku 2024 zotavoval len pomaly a tento trend by mal pokračovať. Hoci produkcia v automobilovom priemysle výrazne stúpla, časť exportu bola pozastavená v reakcii na zavedenie amerických ciel. Riziko pre export predstavuje aj slabší ekonomický výkon hlavných obchodných partnerov Slovenska. Komisia očakáva, že čistý vývoz už nebude prispievať k rastu, keďže zvýšený dovoz bude prevyšovať výhody z vývozu.

V roku 2025 by sa mal rast súkromnej spotreby spomaliť v dôsledku zvýšenia DPH v prvom štvrťroku a celkovej ekonomickej neistoty. Stabilný rast miezd, ktorý bude držať krok s oživením inflácie, by však mal poskytnúť dodatočný impulz pre spotrebu domácností.

Čerpanie prostriedkov z plánu obnovy prostredníctvom Mechanizmu na obnovu a odolnosť (RRF) by sa malo v rokoch 2025 a 2026 zvýšiť, čo podporí hospodársky rast prostredníctvom verejných výdavkov. Potreba ďalšej konsolidácie však predstavuje riziko spomalenia rastu v roku 2026.

EK očakáva, že miera nezamestnanosti sa v rokoch 2025 aj 2026 stabilizuje na úrovni 5,4 %. Trh práce však zostane napätý, s nízkou mierou nezamestnanosti, vysokým počtom neobsadených pracovných miest a prítomnosťou zahraničných pracovníkov. Celkovo sa očakáva rýchlejší rast platov ako inflácie, čo povedie k miernemu zvýšeniu reálnych miezd.

Pomer vládneho dlhu k HDP by mal podľa EK stúpnuť z 59,3 % v roku 2024 na 60,3 % v roku 2025 a v roku 2026 dosiahnuť 63 % HDP.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)