EK: Štáty EÚ musia posilniť presadzovanie environmentálnych pravidiel

Nová správa Európskej komisie, analyzujúca dáta z 27 členských štátov, poukazuje na pretrvávajúce nedostatky v implementácii environmentálnych noriem naprieč Úniou.

Content: Brusel 7. júla (TASR) – Európska komisia (EK) zverejnila rozsiahlu správu, ktorá hodnotí, ako členské štáty Európskej únie (EÚ) dodržiavajú a presadzujú environmentálne zákony. Táto správa, štvrtá svojho druhu, zdôrazňuje, že efektívnejšie uplatňovanie týchto pravidiel je kľúčové pre ochranu zdravia občanov, podporu ekonomického rastu a celkové zlepšenie životného prostredia. Slovensko, rovnako ako ostatné členské štáty, čelí výzvam pri implementácii týchto predpisov.

EK odhaduje, že náklady spojené s nedostatočným presadzovaním environmentálnych zákonov – vrátane znečistenia ovzdušia a vody, degradácie prírody a problémov s odpadom – dosahujú až 180 miliárd eur ročne, čo predstavuje približne jedno percento HDP celej EÚ. Efektívne presadzovanie týchto pravidiel by mohlo výrazne znížiť túto finančnú záťaž.

Správa EK, založená na hodnotení situácie v 27 členských štátoch, identifikuje spoločné trendy a problémy na úrovni celej Únie. Analyzuje, ako jednotlivé krajiny pristupujú k ochrane kvality ovzdušia, vody a prírody, a navrhuje konkrétne opatrenia na zlepšenie v každom členskom štáte.

V oblasti obehového hospodárstva správa poukazuje na to, že niektoré krajiny dosahujú významný pokrok, ale mnohé pravdepodobne nesplnia ciele recyklácie stanovené na rok 2025. Slovensko riskuje, že nedosiahne stanovené ciele v oblasti znižovania množstva komunálneho odpadu a odpadu z obalov ukladaného na skládkach, a to ani do roku 2035.

Komisia vyzýva na prijatie urgentných opatrení na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti kvality a množstva sladkej vody a na zníženie rizika nedostatku vody a sucha. Členské štáty by mali efektívnejšie využívať finančné prostriedky EÚ na budovanie a modernizáciu systémov zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd. Správa upozorňuje na zhoršujúci sa stav vodných tokov na Slovensku z hľadiska ich ekologickej a chemickej kvality, a na nedostatočnú implementáciu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

Alarmujúci je fakt, že strata biodiverzity v EÚ prevyšuje jej obnovu. Hlavnými príčinami sú zmeny vo využívaní pôdy pre poľnohospodárstvo a intenzifikácia poľnohospodárskych postupov. Členské štáty musia lepšie integrovať ochranu prírody do svojich politík a urýchliť implementáciu príslušných právnych predpisov EÚ. Konkrétne v prípade Slovenska správa upozorňuje na vysokú úroveň ťažby dreva v lesoch nachádzajúcich sa v chránených územiach Natura 2000 a na nedostatočnú ochranu populácie hlucháňa hôrneho.

Napriek určitému pokroku, úroveň znečistenia ovzdušia v mnohých členských štátoch zostáva príliš vysoká, čo predstavuje vážne riziko pre zdravie občanov. Zlepšenie kvality ovzdušia je možné dosiahnuť prechodom na udržateľnú mobilitu s využitím obnoviteľných zdrojov energie, zvýšením energetickej efektívnosti a zavedením nízkoemisných poľnohospodárskych technológií.

Podľa EK je nevyhnutné zintenzívniť úsilie o adaptáciu na zmenu klímy vo všetkých členských štátoch. Niektoré krajiny majú problémy s implementáciou systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) pre budovy, cestnú dopravu a menšie priemyselné prevádzky.

EK uviedla, že členské štáty majú k dispozícii rozsiahle finančné prostriedky EÚ na pokrytie investičných potrieb v oblasti životného prostredia, približne 122 miliárd eur ročne. Správa však konštatuje, že väčšina členských štátov môže a mala by tieto zdroje využívať efektívnejšie. Investičná medzera na Slovensku sa odhaduje na 1,1 miliardy eur ročne, čo predstavuje približne 1,02 % jeho HDP, čo je viac ako priemer EÚ, ktorý je 0,77 %.

Predchádzajúce správy o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov boli prijaté vo februári 2017, v roku 2019 a v roku 2022.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)