Ekonóm: Rodiny s deťmi majú na Slovensku nižšie daňové zaťaženie práce
Daňové zaťaženie práce na Slovensku je nerovnomerne rozložené. Kto platí najviac a prečo by sa to malo zmeniť?
Slovensko vykazuje 18,8-percentný podiel daní z príjmu, sociálnych odvodov a dane zo mzdy na HDP, čo je v porovnaní s priemerom OECD relatívne blízko.
Content: Bratislava (TASR) – Hoci rodiny s deťmi vďaka daňovým bonusom a prídavkom čelia nižšiemu daňovému zaťaženiu, slobodní a bezdetní jedinci nesú značnú časť nákladov práce prostredníctvom sociálnych odvodov. Ekonóm Anton Marcinčin z Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR navrhuje zníženie daňového klinu pre nízkopríjmové osoby bez detí, napríklad kompenzáciou časti sociálnych odvodov. Daňový klin predstavuje rozdiel medzi celkovými nákladmi zamestnávateľa na prácu a čistou mzdou zamestnanca.
„Pri súčasnej úrovni odmeňovania zamestnancov by Slovensko nemalo ďalej zvyšovať daňové zaťaženie práce. Namiesto toho by sme mali hľadať možnosti znižovania sociálnych odvodov, napríklad ich čiastočným financovaním zo štátneho rozpočtu, a vyrovnávať daňové zaťaženie medzi zamestnancami a živnostníkmi,“ zdôraznil Marcinčin.
Podiel daní z príjmu, sociálnych odvodov a dane zo mzdy na HDP na Slovensku dosahuje 18,8 %. Priemer krajín OECD je 17,6 %. Hoci rozdiel nie je dramatický, Slovensko vykazuje vyššie hodnoty ako Maďarsko a Lotyšsko (16 %). Naopak, čísla sú porovnateľné s Estónskom a Českom, a výrazne nižšie ako v Slovinsku, Taliansku či Rakúsku. Ak zohľadníme aj príspevky do druhého piliera (1 % HDP), slovenské zaťaženie práce stúpne na 19,8 %.
Marcinčin uvádza príklad: domácnosť s dvoma deťmi, kde jeden zarába 100 % a druhý 67 % priemernej mzdy, má daňový klin na úrovni 32 % (vrátane druhého piliera). Priemer v Európe je 38 %. Slobodná osoba bez detí so 67 % priemernej mzdy má daňový klin až 42 %, čo je potenciálne štvrtá najvyššia hodnota v EÚ.
„Nízke čisté mzdy na Slovensku nie sú primárne spôsobené vysokým daňovým zaťažením ani produktivitou práce, ale skôr slabou vyjednávacou pozíciou zamestnancov,“ dodal Marcinčin. Podľa neho je potrebné zvyšovať podiel odmien na HDP posilnením kolektívneho vyjednávania a preveriť vplyv agentúrneho zamestnávania a nútených živností na výšku miezd.
