ELEKTROMOBILITA V EURÓPE: PRIEPASŤ MEDZI SEVEROZÁPADOM A JUHOVÝCHODOM NARASTÁ
Európa čelí rozdielnemu prístupu k elektromobilite. Analýza odhaľuje výrazný rozdiel medzi pokrokovým severozápadom a zaostávajúcim juhovýchodom kontinentu.
Zatiaľ čo Francúzsko naďalej podporuje cieľ ukončenia predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035, objavujú sa úvahy o možných výnimkách, aby sa dosiahol celkový cieľ dekarbonizácie.
Content: Bratislava 25. októbra (TASR) - Ambiciózne plány na prechod k elektromobilite v Európe narážajú na prekážky. Analýza spoločnosti Coface poukazuje na výrazné rozdiely v prijatí elektrických vozidiel medzi jednotlivými regiónmi. Severozápadná Európa, s podielom elektromobilov presahujúcim 30 %, je lídrom, zatiaľ čo juhovýchodná Európa zaostáva s podielom okolo 5 %.
„Európa je v otázke elektromobility rozdelená. Zatiaľ čo severozápadné krajiny aktívne podporujú prechod a niektoré plánujú zákaz predaja áut so spaľovacími motormi už v roku 2030, juhovýchod zaostáva. Nemecko a Francúzsko, kľúčové ekonomiky, sa pohybujú okolo 20-percentného podielu. Keďže Nemecko predstavuje štvrtinu trhu s novými vozidlami v EÚ, jeho postoj bude mať zásadný vplyv na budúcnosť spaľovacích motorov po roku 2035,“ vysvetľuje Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Napriek francúzskej podpore zákazu spaľovacích motorov v roku 2035 minister priemyslu Marc Ferracci pripustil, že zváži výnimky, ak to neohrozí dekarbonizačné ciele. Významní nemeckí výrobcovia automobilov a odbory taktiež vyjadrili potrebu spomaliť prechod na elektromobilitu. S týmto názorom súhlasí aj kancelár Fiedrich Merz, no finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo a bude nutné hľadať kompromis so sociálnymi demokratmi, ktorí presadzujú zachovanie pôvodného harmonogramu.
„Osobne očakávam, že koniec spaľovacích motorov bude odložený, možno až do roku 2040, v snahe zachovať pracovné miesta v automobilovom priemysle. Je to pochopiteľné gesto vzhľadom na ťažkosti, ktorým tento priemysel čelí a ktoré si vyžaduje sociálne ohľady,“ dodáva Procházka.
Avšak, samotné odloženie nemusí automaticky zlepšiť konkurencieschopnosť Európy. „Kľúčové výzvy európskeho hospodárstva zahŕňajú pomalé tempo inovácií, zdĺhavú energetickú transformáciu, ktorá by znížila náklady na energiu, a nadmernú reguláciu. Ak chce Európa zostať konkurencieschopná, musí sa zamerať na obmedzený počet prioritných cieľov a efektívne nasmerovať investície na ich dosiahnutie. Súčasný prístup, snaha o všetko naraz, nie je efektívny,“ uzatvára Procházka.
