EÚ rieši Blízky východ: Hrozí eskalácia po útokoch na Irán?
Brusel sa snaží o deeskaláciu. Rozhovory o budúcnosti dohody EÚ s Izraelom a podpore pre Ukrajinu sú kľúčové.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa stretávajú v Bruseli, aby hľadali cesty, ako zmierniť napätie po náraste násilia v regióne.
Content: Brusel 23. júna (TASR) – Pondelkové zasadnutie Rady EÚ v Bruseli bude venované vyhrotenej situácii na Blízkom východe. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ budú diskutovať o možnostiach, ako Európska únia môže prispieť k upokojeniu situácie po náraste napätia medzi Izraelom a Iránom. Rokovania sa dotknú aj pokračujúcej vojny na Ukrajine a európskej bezpečnosti v kontexte vzťahov s Čínou. Slovenskú republiku bude na zasadnutí zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár, informuje TASR.
Pôvodne sa očakávalo, že hlavným bodom programu bude prehodnotenie prístupu EÚ k Izraelu v súvislosti s jeho postupom v Pásme Gazy a možné pozastavenie asociačnej dohody. Avšak, situáciu radikálne zmenili nedávne útoky na iránske jadrové zariadenia, ku ktorým sa pridali aj izraelské sily.
Kľúčovou otázkou zostáva, ako môže EÚ diplomaticky zasiahnuť a pomôcť pri znižovaní napätia. „Očakávam, že ministri zahraničných vecí EÚ... budú apelovať na všetky strany, aby preukázali zdržanlivosť a upustili od ďalších krokov, ktoré by mohli viesť k eskalácii. Diplomacia musí hrať ústrednú úlohu pri predchádzaní rozsiahlejšiemu konfliktu,“ vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
Kallasová predloží internú správu EÚ, ktorá hodnotí, či Izrael dodržiava podmienky asociačnej dohody, najmä v oblasti ľudských práv. Správa spochybňuje najmä obmedzovanie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy zo strany Izraela, ktorý to odôvodňuje obavami, že pomoc by mohla byť zneužitá hnutím Hamas.
Na základe zistení správy budú členské štáty rozhodovať o ďalších krokoch. Medzi možnosťami je vyslanie politického signálu, pozastavenie platnosti dohody alebo uvalenie sankcií. Izrael správu kritizuje a odmieta jej závery.
Na zrušenie dohody s Izraelom je potrebná jednomyseľná podpora všetkých členských štátov EÚ, čo je vzhľadom na existenciu niekoľkých spojencov Izraela v EÚ, ako napríklad Česká republika a Maďarsko, málo pravdepodobné.
Ministri budú tiež rokovať o ruskej agresii na Ukrajine. Na zasadnutí sa zúčastní aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Kallasová by mala informovať o pokroku v zabezpečovaní dvoch miliónov delostreleckých nábojov pre Ukrajinu v roku 2025. Diskusia sa bude viesť aj o pripravovanom 18. balíku sankcií proti Rusku, ako aj o situácii v Líbyi a Gruzínsku.
