EÚ si 23. augusta pripomína obete totalitných režimov

Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu slúži na uctenie pamiatky obetí a podporu demokratických hodnôt.

Content: Bratislava/Brusel 23. augusta (TASR) – Európska únia si každoročne od roku 2009 pripomína 23. august ako Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. Tento deň, formálne nazývaný aj "European Day of Remembrance for Victims of all Totalitarian and Authoritarian Regimes," bol ustanovený Európskym parlamentom s cieľom uctiť pamiatku obetí všetkých totalitných a autoritárskych režimov a je známy aj ako Medzinárodný deň čiernej stuhy.

Cieľom je predovšetkým zachovať spomienku na tých, ktorí trpeli v dôsledku masových deportácií a vyhladzovania, a zároveň posilniť demokraciu, mier a stabilitu v Európe. Táto iniciatíva vzišla zo skupiny poslancov Európskeho parlamentu. Už v septembri 2008 vtedajší predseda EP Hans-Gert Pöttering navrhol vyhlásenie 23. augusta za deň spomienky. Návrh podporilo 409 poslancov, čím sa stal oficiálnym stanoviskom Európskeho parlamentu.

V apríli 2009 europoslanci prijali uznesenie "Svedomie Európy a totalitarizmus". Zdôraznili, že masové deportácie, vraždy a zotročovanie vykonané stalinizmom a nacizmom sú vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti. Tieto zločiny sú nepremlčateľné na základe Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohody OSN o nepremlčateľnosti zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

Výber dátumu 23. august nie je náhodný. V tento deň v roku 1939 podpísali v Moskve Sovietsky zväz a nacistické Nemecko pakt Molotov-Ribbentrop. Táto zmluva o neútočení, pomenovaná po ministroch zahraničných vecí Viačeslavovi Molotovovi a Joachimovi von Ribbentropovi, bola v skutočnosti dohodnutá medzi Adolfom Hitlerom a Josifom Vissarionovičom Stalinom.

Pakt Molotov-Ribbentrop priamo prispel k vypuknutiu druhej svetovej vojny a k eskalácii totalitného násilia, vrátane vojnových zločinov a holokaustu. Dve mocnosti, pôvodne spojenci, neskôr súperili a reprezentovali totalitné ideológie – boľševizmus a národný socializmus. Podpisom paktu si Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili Európu na sféry vplyvu, čo viedlo k nemeckému útoku na Poľsko 1. septembra 1939 a následnej sovietskej okupácii východnej časti Poľska. V júni 1940 ZSSR na základe paktu obsadil a anektoval pobaltské štáty.

Zatiaľ čo západná Európa sa po vojne zamerala predovšetkým na pamiatku holokaustu, krajiny strednej a juhovýchodnej Európy si pripomínajú aj zločiny stalinizmu a skúsenosti so sovietsko-komunistickým vplyvom a okupáciou. Spojenectvo ZSSR a Nemecka v roku 1939 sa považuje za začiatok tohto obdobia utrpenia. Symbolom odporu proti nemu sa stala Baltická cesta, 600 kilometrov dlhá ľudská reťaz, ktorá 23. augusta 1989 spojila Tallinn, Rigu a Vilnius a zapojilo sa do nej približne 2,2 milióna ľudí. Táto udalosť významne prispela k pádu komunistických režimov a rozpadu Sovietskeho zväzu v decembri 1991.

Od začiatku 21. storočia lídri nových členských štátov EÚ zo strednej a juhovýchodnej Európy presadzovali, aby sa do európskej politiky pamäti zahrnuli aj zločiny stalinského a komunistického režimu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v roku 2006 prijalo rezolúciu, ktorá vyzývala na medzinárodné odsúdenie zločinov totalitných komunistických režimov.

Dňa 3. júna 2008 významní politici, vrátane bývalého českého prezidenta Václava Havla, podpísali Pražskú deklaráciu o európskom svedomí a komunizme. Tento dokument žiadal celoeurópske odsúdenie a pripomínanie zločinov komunizmu a presadzoval inštitucionalizáciu Európskeho dňa pamiatky, čo viedlo k iniciatívam v EP a schváleniu 23. augusta za Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu.