Európa čelí výzvam: Ochrana životného prostredia si vyžaduje razantnejšie kroky
Stav európskej prírody je alarmujúci. Napriek pokroku v znižovaní emisií, nadmerné využívanie zdrojov a klimatické zmeny ohrozujú budúcnosť kontinentu.
Nová správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) prináša komplexný pohľad na stav európskeho životného prostredia, klímy a udržateľnosti, analyzujúc dáta z 38 krajín.
Content: Kodaň, 29. september (TASR) – Európa sa nachádza na križovatke. Najnovšia správa EEA, zverejnená v pondelok, odhaľuje, že napriek určitým úspechom, celkový stav životného prostredia v Európe nie je uspokojivý. Zatiaľ čo sa darí znižovať emisie a zlepšovať kvalitu ovzdušia, príroda čelí obrovským tlakom, ktoré predstavujú vážne hrozby pre budúcnosť kontinentu, informuje TASR na základe správ od agentúr DPA a AFP.
Správa EEA so sídlom v Kodani, ktorá analyzuje situáciu v 38 európskych štátoch, poukazuje na kritické problémy v oblasti životného prostredia, klímy a udržateľnosti.
Autori správy vyjadrujú vážne obavy o budúcnosť životného prostredia, pričom zdôrazňujú riziká pre ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a kvalitu života Európanov. Správa vyzýva na urýchlené zavedenie dohodnutých politík a opatrení.
EEA uznáva vedúcu úlohu Európy v globálnom boji proti klimatickej zmene, avšak zdôrazňuje potrebu posilnenia úsilia o ochranu vlastného životného prostredia a zvýšenia odolnosti voči dopadom globálneho otepľovania. „Hoci sme dosiahli pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov a znečistenia ovzdušia, celkový stav životného prostredia v Európe nie je dobrý,“ konštatuje EEA.
Znepokojivé je, že približne 81 % chránených biotopov je v zlom alebo veľmi zlom stave, 60 až 70 % pôdy vykazuje známky degradácie a 62 % vodných plôch nedosahuje dobrý ekologický stav, uvádza sa v správe.
Dôsledky klimatickej zmeny predstavujú čoraz väčší problém. Ich nepriame dopady, ako sú škody na infraštruktúre a ekosystémoch, ako aj rastúce ceny, majú rozsiahle dôsledky.
Extrémne vlny horúčav sa vyskytujú čoraz častejšie, ale len 21 z 38 členských krajín EEA má zavedené plány na ochranu zdravia v tejto súvislosti. Extrémne poveternostné javy a klimatické udalosti, ako sú horúčavy, povodne, zosuvy pôdy a lesné požiare, si v krajinách EÚ vyžiadali viac ako 240 000 obetí v rokoch 1980 až 2023.
Finančné škody spôsobené týmito udalosťami tiež narastajú. Priemerné ročné ekonomické straty boli v rokoch 2020 až 2023 2,5-krát vyššie v porovnaní s obdobím rokov 2010 až 2019. V roku 2023 dosiahli škody spôsobené povodňami v Slovinsku 16 % HDP tejto krajiny, uvádza EEA.
