Európa v zajatí horúčav: Minulý rok si vyžiadali desaťtisíce životov
Nová štúdia odhaľuje alarmujúci dopad vĺn horúčav na európsku populáciu. Zistite, ktoré krajiny boli najviac zasiahnuté a aké sú dôvody zvýšenej úmrtnosti.
Extrémne horúčavy počas minuloročného leta, ktoré lámalo rekordy, mali v Európe podľa odhadov vedcov na svedomí až 62 775 úmrtí.
Content: Madrid 22. septembra (TASR) - Leto 2023, ktoré sa zapísalo do histórie ako najteplejšie, prinieslo pre Európu tragické následky. Podľa štúdie Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie (ISGlobal) si vlny horúčav vyžiadali životy viac ako 62 700 ľudí, čo predstavuje takmer štvrtinový nárast oproti predchádzajúcemu roku. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
V porovnaní s 50 798 úmrtiami zaznamenanými počas leta 2022 ide o výrazný nárast, ktorý poukazuje na zraniteľnosť populácie voči extrémnym teplotám. Vedci upozorňujú, že okrem priamych následkov, ako sú úpal a dehydratácia, horúčavy zhoršujú aj priebeh chronických ochorení, čím zvyšujú riziko infarktov, mozgových príhod a respiračných problémov.
„Medzi rokmi 2022 a 2024 evidujeme v Európe viac ako 181 000 úmrtí spojených s horúčavami,“ povedal vedúci výskumného tímu Joan Ballester Claramunt. Najviac postihnutou krajinou bolo Taliansko s približne 19 000 úmrtiami pripísanými extrémnym teplotám. Nasledovali Španielsko (6700), Nemecko (6300), Grécko (6000) a Rumunsko (4900).
Pri prepočte úmrtí na milión obyvateľov sa však poradie krajín mení. Najvyššiu úmrtnosť v dôsledku horúčav zaznamenalo Grécko (574), Bulharsko (530) a Srbsko (379). Pre 15 z 32 analyzovaných európskych krajín bolo leto 2023 najsmrteľnejším v posledných rokoch. Zaujímavosťou je, že v niektorých štátoch, ako Nemecko, Španielsko a Francúzsko, bol počet úmrtí spojených s horúčavami vyšší v lete 2022.
