Europoslanci načrtli priority pre budúci rozpočet EÚ
Poslanci zdôrazňujú potrebu silnej podpory pre poľnohospodárstvo a súdržnosť, no zároveň volajú po modernizácii a efektívnejšom využívaní zdrojov.
Európsky parlament dal jasne najavo, aké zmeny očakáva v dlhodobom rozpočte Európskej únie.
Content: Brusel/Štrasburg 9. júla (TASR) – Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu vyjadril svoje predstavy o podobe budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ, pričom zdôraznil kľúčovú úlohu politiky súdržnosti a podpory poľnohospodárstva. Tieto priority europoslanci adresovali Európskej komisii (EK) pred nadchádzajúcim predstavením návrhu viacročného finančného rámca na roky 2028-2034, ako informuje spravodajca TASR.
Eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin v pléne EP zdôraznil potrebu modernizácie a zjednodušenia sedemročného rozpočtu EÚ. Zároveň poukázal na diskusiu o nových zdrojoch príjmov, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na splácanie úverov z nástroja EÚ budúcej generácie (NGEU) od roku 2028, čo predstavuje ročnú sumu približne 25 miliárd eur. Podľa Serafina by nové príjmy zmiernili tlak na národné rozpočty a predišli rozsiahlym finančným záväzkom.
Spoluspravodajca EP pre VFR, rumunský europoslanec Siegfried Murešan, zdôraznil, že rozpočet musí byť flexibilný a reagovať na neočakávané udalosti, ale zároveň musí poskytovať istotu pre investorov, podnikateľov, poľnohospodárov, študentov, výskumníkov a malé a stredné podniky.
„Zachovanie identity a sily spoločnej poľnohospodárskej a kohéznej politiky je pre EP najvyššou prioritou. To zahŕňa samostatný rozpočet pre poľnohospodárov, samostatné právne základy pre kohéziu a poľnohospodárstvo a jasnú úlohu regiónov v kohéznej politike,“ vysvetlil Murešan. Dodal, že potravinová bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a konkurencieschopná ekonomika si vyžaduje investičnú politiku. „Preto sú tradičné politiky, spoločná poľnohospodárska politika a kohézna politika dnes relevantnejšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal.
Murešan taktiež upozornil na potrebu posilnenia bezpečnosti a obrany EÚ, na ktoré je v súčasnom VFR vyčlenených iba 1,2 % HDP. Zdôraznil, že bezpečnosť, obrana a konkurencieschopnosť sú úzko prepojené oblasti.
Portugalská poslankyňa Carla Tavaresová, ďalšia spoluspravodajkyňa pre VFR, vyjadrila nesúhlas EP s návrhom EK, ktorý by každému členskému štátu umožnil mať národný plán na riadenie programov.
„Neprijmeme VFR bez jasného, nezávislého a silného Európskeho sociálneho fondu,“ uviedla Tavaresová a dodala, že EP odmieta fragmentáciu politiky súdržnosti, ktorá musí naďalej slúžiť ako hlavný investičný nástroj EÚ.
Počas rozpravy europoslanci vyzvali EK, aby sa zamerala na modernizáciu a reformy, zjednodušenie a transparentnosť, zníženie byrokracie a efektívnejšie vynakladanie zdrojov. Zdôraznili, že dlhodobý rozpočet EÚ musí byť schopný riešiť aktuálne výzvy v poľnohospodárstve, migráciu, chrániť súdržnosť a posilniť rast bez negatívneho dopadu na zamestnanosť a sociálne štandardy.
Mnohí poslanci požadovali zavedenie nových vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ a zvýšenie investícií, vrátane súkromných, do obrany, infraštruktúry, zelených a sociálnych cieľov. Vyjadrili presvedčenie, že EK by mala prostredníctvom rozpočtu posilniť boj proti chudobe a zmene klímy, podporovať vzdelávanie, zdravotníctvo a výskum, a taktiež posilňovať inovácie, energetiku a digitálnu bezpečnosť.
Na schválenie dlhodobého rozpočtu EÚ je potrebný súhlas väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
