Europoslanci o budúcnosti agropolitiky EÚ: Financovanie, byrokracia a zelené ciele

Slovenskí europoslanci z výboru AGRI sa zhodujú, že poľnohospodárstvo EÚ potrebuje silný rozpočet, no majú rozdielne názory na environmentálne normy.

Content: Brusel/Štrasburg 12. septembra (TASR) - Počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu sa slovenskí europoslanci z Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) vyjadrili k smerovaniu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ po roku 2027. Hlavnou témou bola potreba adekvátneho rozpočtu a zníženie administratívnej záťaže pre poľnohospodárov.

Väčšina europoslancov sa zhodla na tom, že SPP by mala mať v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) vyčlenený samostatný rozpočet, ktorý by nebol súčasťou širších finančných balíkov. Zároveň zazneli výzvy na zjednodušenie administratívy a na podporu poľnohospodárov, ktorí sa aktívne zapájajú do plnenia environmentálnych a sociálnych cieľov.

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) zdôraznila, že finančné prostriedky pre poľnohospodárov a potravinárov by sa nemali znižovať. „Naopak, je potrebné zvýšiť financovanie, vyrovnať priame platby a zjednodušiť proces čerpania peňazí. Okrem zníženia byrokratickej záťaže je nevyhnutné zmierniť aj environmentálne normy. Poľnohospodári nemôžu sami niesť bremeno plnenia našich ambicióznych zelených cieľov,“ uviedla.

Michal Wiezik (RE/PS) poukázal na to, že poľnohospodári v EÚ čelia v dôsledku geopolitických konfliktov a klimatických zmien rastúcej neistote a nadmernej administratívnej záťaži, čo viedlo k rozsiahlym protestom. „Správu o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 preto považujem za krok správnym smerom. Správa požaduje silnú a jednotnú politiku s vlastným rozpočtom, zníženou byrokraciou a spravodlivejšou podporou pre tých, ktorí to najviac potrebujú – malé podniky, rodinné farmy a mladých poľnohospodárov,“ povedal.

Podľa Wiezika by to v praxi znamenalo, že poľnohospodári budú naďalej dostávať stabilnú podporu z vyčleneného rozpočtu vo výške minimálne 300 miliárd eur. Tieto prostriedky by mali byť cielene zamerané na podporu podnikateľských aktivít, vrátane agroenvironmentálnych opatrení, investícií do modernizácie a zavádzania inovatívnych postupov a technológií. Financovanie podpory podnikania na vidieku by malo byť zabezpečené aj prostredníctvom nového Fondu národného a regionálneho partnerstva s celkovým objemom 865 miliárd eur.

Wiezik však upozornil, že je potrebné zabezpečiť, aby znižovanie byrokracie neviedlo k oslabeniu kontroly. „Transparentnosť a kontrola čerpania fondov musia zabrániť podvodným praktikám, s ktorými sme sa nedávno stretli aj na Slovensku,“ zdôraznil. Za potenciálne riziko považuje aj prílišnú flexibilitu a zjednodušovanie, ktoré by mohli viesť k znižovaniu environmentálnych štandardov, čo by predstavovalo krok späť. Dodal, že v čase klimatických zmien je ochrana pôdy, vody a biodiverzity nevyhnutnou podmienkou pre potravinovú bezpečnosť.