Europoslanci zo Slovenska načrtli priority pre rozpočet EÚ po roku 2028

Slovenskí europoslanci sa zhodujú, že budúci rozpočet EÚ musí naďalej podporovať súdržnosť a poľnohospodárstvo.

Content: Brusel/Štrasburg 9. júla (TASR) - Nadchádzajúci dlhodobý rozpočet Európskej únie (2028-2034) vyvoláva diskusie o prioritách. Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) z rôznych politických skupín predstavili svoje predstavy o tom, ako by mal tento rozpočet vyzerať a čo by mal podporovať.

Lucia Yar (RE/PS), členka rozpočtového výboru EP, zdôraznila, že Európsky parlament sa zasadzuje za rozpočet, ktorý je bezpečný, spravodlivý a demokratický. „V počiatočnej fáze prípravy rozpočtu som sa v Európskom parlamente snažila zabezpečiť, aby z neho Slovensko profitovalo čo najviac. Chcem, aby mali mladí ľudia prístup k vzdelaniu, starší k zdravotnej starostlivosti a aby mestá a obce po celom Slovensku prosperovali rovnako ako iné európske regióny. A aby sme sa cítili bezpečne a dokázali ochrániť našu demokraciu,“ povedala.

Zároveň dodala, že urobí všetko pre to, aby Slovensko nestratilo eurofondy a aby ich objem neklesol. Je dôležité, aby boli tieto financie investované tam, kde sú najviac potrebné. „Nemôžeme si dovoliť šetriť ani na našej obranyschopnosti. Aj v tejto oblasti je potrebné navýšenie,“ upozornila.

Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) je presvedčený, že čerpanie európskych financií by malo byť podmienené dvoma princípmi. V prvom rade, žiadne peniaze by nemali ísť na zbrojenie a pre zbrojárske spoločnosti. „Prioritou musia byť investície do modernizácie hospodárstva, zvýšenia kvality vzdelávania, dostupnejšieho zdravotníctva a dostupnejšieho bývania pre pracujúcich a odkázaných, najmä pre mladé rodiny,“ vysvetlil.

Podľa neho by rozpočet EÚ mal financovať integráciu zdravotne znevýhodnených a sociálne vylúčených osôb a ich detí, ako aj spravodlivú podporu pre poľnohospodárov a potravinárov. Druhým dôležitým princípom je, že každé euro z verejnej zákazky financovanej z európskeho rozpočtu musí byť spojené s férovými platmi pre zamestnancov, kvalitnými pracovnými podmienkami, ochranou životného prostredia a zákazom využívania nútených živnostníkov. Každá firma by mala mať podpísanú kolektívnu zmluvu, ktorá ľuďom garantuje ich práva a benefity. Iba tak eurofondy prispejú k spravodlivému rozvoju Európy.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) uviedla, že prioritou Európskeho parlamentu bude zachovanie štruktúry európskych fondov, aká je v súčasnosti – decentralizovaný model samostatných fondov, do ktorých riadenia a čerpania by mali byť čo najviac zapojené regióny.

„Nesmieme dopustiť, aby sa z eurofondov stal centralizovaný systém po vzore Plánu obnovy, ktorý by bol podmienený reformami. Takáto zmena by znevýhodnila regióny a dala by viac kompetencií do rúk národným vládam, čo sa ukazuje ako dlhodobo neefektívne. Regióny sú najbližšie k občanom a dokážu najlepšie adresovať ich potreby,“ povedala.

Dodala, že tento prístup osobne presadzuje v rokovaniach s hlavným spravodajcom EP a Európskou komisiou. Pripomenula, že priamu požiadavku na samostatné kohézne fondy či Európsky sociálny fond + sa jej podarilo presadiť aj v uznesení Európskeho parlamentu. Za dôležité považuje zabezpečiť, aby sa eurofondy sústreďovali na svoje dlhodobé priority, ako je znižovanie rozdielov medzi regiónmi, pomoc farmárom a boj proti chudobe a aby sa EÚ neodkláňala od týchto cieľov v prospech nových priorít. Tie je potrebné zabezpečiť, ale nie na úkor občanov.

Ľubica Karvašová (RE/PS) upozornila, že ako podpredsedníčka Výboru EP pre regionálny rozvoj presadzuje, aby kohézna politika zostala kľúčovou súčasťou dlhodobého rozpočtu, pretože bez silných regiónov a investícií do ich odolnosti nebude Európa silná ani konkurencieschopná.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)