Expanzia EÚ na Balkán: Rozšírenie Únie čelí výzvam aj geopolitickým tlakom

Európska únia sa nachádza v zložitej situácii, keď musí preukázať svoj záujem o prijatie krajín západného Balkánu a zároveň udržať prísne kritériá vstupu.

Content: Brusel 17. decembra (TASR) – Stredajší summit Európskej únie a západného Balkánu v Bruseli, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval premiér Robert Fico, opätovne otvoril otázku rozšírenia Únie o krajiny tohto regiónu. Táto téma nadobúda na dôležitosti, najmä vzhľadom na meniace sa geopolitické prostredie. Analytik Oszkár Roginer-Hofmeister z Inštitútu pre európsku politiku Europeum v rozhovore pre TASR zdôraznil, že rozšírenie sa stalo naliehavejšie po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Roginer-Hofmeister vysvetlil, že kým v minulosti bol proces rozširovania založený na splnení náročných kritérií v oblasti demokracie, právneho štátu a ekonomických reforiem, dnes sa západný Balkán vracia do popredia záujmu EÚ aj ako reakcia na silnejúci vplyv externých aktérov.

„Vplyv Ruska a Číny v krajinách západného Balkánu narastá, čo poukazuje na riziká spojené s dlhodobým váhaním EÚ pri procese rozširovania a znižuje dôveryhodnosť Únie... Vnímanie EÚ v regióne sa v posledných rokoch výrazne zhoršilo,“ uviedol Roginer-Hofmeister.

Zároveň upozornil, že rozšírenie nemožno vnímať len cez prizmu geopolitiky. Pretrvávajúce problémy v regióne, ako korupcia, oslabovanie demokracie, nedostatočná nezávislosť justície a nevyriešené politické spory, predstavujú naďalej zásadné prekážky. „Prijatie nových členov bez vyriešenia týchto problémov by mohlo narušiť právny a normatívny rámec EÚ a znížiť podporu rozširovaniu v súčasných členských štátoch,“ varoval.

Podľa analytika EÚ balansuje medzi potvrdením záväzku voči krajinám západného Balkánu a zachovaním prísnych kritérií pre vstup. „Postupný integračný proces, ktorý umožňuje krajinám profitovať z užšej spolupráce úmerne s pokrokom v reformách, predstavuje cestu vpred. Týmto spôsobom môže rozšírenie zostať strategickou nevyhnutnosťou a zároveň projektom založeným na hodnotách, ktorý chráni vplyv EÚ bez ohrozenia jej základných princípov,“ dodal Roginer-Hofmeister.

Z hľadiska pripravenosti na členstvo v EÚ označil Čiernu Horu a Severné Macedónsko za najpokročilejšie krajiny. Čierna Hora už otvorila všetky prístupové kapitoly a pred summitom EÚ ohlásila predbežné uzavretie piatich z nich, čím ich celkový počet dosiahol 12. Severné Macedónsko prešlo rozsiahlymi reformami a vyriešilo dôležité bilaterálne spory, poznamenal Roginer-Hofmeister.

Albánsko dosiahlo pokrok najmä v oblasti justičných reforiem, ale stále čelí výzvam v správe vecí verejných. Srbsko síce napreduje v ekonomickej oblasti, no zaznamenáva demokratický úpadok a pretrvávajú nevyriešené vzťahy s Kosovom. Situáciu komplikuje aj „kríza legitimity a rastúce napätie v súvislosti s protestmi“, doplnil Roginer-Hofmeister.

„Bosna a Hercegovina a Kosovo sú stále vzdialené od členstva kvôli hlbokým inštitucionálnym slabostiam, etnickej fragmentácii, obmedzenej funkčnosti štátu a nevyriešeným ústavným otázkam a problémom uznania,“ uzavrel analytik.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa na summite nezúčastnil z osobných dôvodov. Pravidelné stretnutia lídrov EÚ a západného Balkánu sa konajú od roku 2018. Posledný summit sa uskutočnil v decembri 2024 v Bruseli a ďalší je naplánovaný na jún 2026 v Čiernej Hore. Téma rozširovania EÚ bude dominantná aj na štvrtkovom summite lídrov EÚ.

„Slovensko dlhodobo podporuje integráciu krajín západného Balkánu do Únie, čo môže priniesť bezpečnosť a stabilitu nielen do regiónu, ale aj do celej EÚ,“ vyhlásil v utorok Fico. SR ako jedna z mála krajín EÚ neuznáva nezávislosť Kosova.

(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)