Exprezident Fínska vyzýva EÚ na priamy dialóg s Ruskom

Sauli Niinistö, ktorý zastával funkciu prezidenta v rokoch 2012-2024, bol vnímaný ako kľúčový prostredník medzi Európskou úniou a Vladimirom Putinom.

Content: Helsinki 11. novembra (TASR) – Exprezident Fínska, Sauli Niinistö, verejne vyjadril názor, že európski lídri by mali aktívne nadviazať priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, podobne ako to robí americký prezident Donald Trump. Informovala o tom agentúra DPA.

„Pripadá mi trochu zvláštne, že Európania odmietajú hovoriť s Putinom, ktorého označujú za vojnového zločinca,“ uviedol Niinistö v rozhovore pre fínsku televíziu Yle počas podujatia v Helsinkách. Zdôraznil, že Trump s Putinom komunikuje a európski predstavitelia sa následne dozvedajú, o čom diskutovali.

„Máme isté obavy, že sa o Európe rokuje bez Európy,“ povedal Niinistö, ktorý bol prezidentom Fínska v čase vstupu krajiny do NATO v roku 2023. Domnieva sa, že by bolo prospešné, keby Európania viedli s Ruskom priame rozhovory.

Na druhej strane, bývalý fínsky veľvyslanec v Rusku, Hannu Himanen, sa podľa Yle vyjadril k návrhu bývalého prezidenta s opatrnosťou. Podľa jeho názoru by komunikácia na najvyššej úrovni, najmä osobné stretnutia, bola v blízkej budúcnosti nevhodná a slúžila by skôr záujmom Ruska ako Európy.

Himanen navrhuje, aby európske krajiny radšej koordinovali spoločný postup, napríklad vymenovaním špeciálneho vyslanca pre Rusko, ktorý by riadil diplomatické snahy zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Išlo by o obdobnú pozíciu, akú v USA zastáva Steve Witkoff.

Niinistö, ktorý pôsobil ako prezident v rokoch 2012 až 2024, bol agentúrou DPA charakterizovaný ako dôležitý komunikačný most medzi EÚ a Putinom. Aj napriek narastajúcemu napätiu s Moskvou sa dlhodobo usiloval o udržanie otvorených komunikačných kanálov s Kremľom. S Putinom telefonoval aj krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Posledným predstaviteľom EÚ, ktorý priamo hovoril s Putinom, bol francúzsky prezident Emmanuel Macron na začiatku júla tohto roka. Pred ním telefonoval s Putinom bývalý nemecký kancelár Olaf Scholz vlani v novembri. Scholzova komunikácia s Putinom vtedy vyvolala kritiku, okrem iného aj preto, že takéto rozhovory podkopávajú snahy o izoláciu ruského lídra.

Trump sa od svojho potenciálneho návratu do Bieleho domu v januári snaží dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine. Počas predvolebnej kampane tvrdil, že to dokáže do 24 hodín, no neskôr pripustil, že vyriešenie konfliktu je zložitejšie, ako pôvodne očakával. V poslednom čase tiež opakovane vyjadril nespokojnosť s Putinovým prístupom k prímeriu a zrušil ich plánované stretnutie v Budapešti.