Falšovanie alkoholu: Slovensko ročne stráca milióny eur
Falšovaný alkohol pripravuje Slovensko o značné finančné prostriedky. Ktoré krajiny EÚ sú na tom horšie a aké riziká prináša konzumácia falošných nápojov?

S rozvojom online predaja sa falšovatelia čoraz viac zameriavajú na internet, čo sťažuje spotrebiteľom identifikáciu pravých alkoholických nápojov.
Content: Bratislava, 15. júna (TASR) – Slovenský trh s vínom a liehovinami každoročne stráca približne 18 miliónov eur v dôsledku rozsiahleho falšovania. Táto strata má dopad aj na zamestnanosť, keďže prichádza o približne 79 pracovných miest. Podľa údajov Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) je Slovensko štvrtou najviac postihnutou krajinou v EÚ, ak berieme do úvahy podiel stratených tržieb z predaja falšovaného alkoholu. Horšie sú na tom už len Litva, Lotyšsko a Bulharsko.
V minulom roku zhabali Europol a Interpol v rámci celoeurópskej operácie falšované potraviny v hodnote 91 miliónov eur. Alkoholické nápoje patria medzi najčastejšie falšované produkty. Celkové straty v EÚ dosahujú takmer 2,3 miliardy eur a ohrozujú približne 5700 pracovných miest.
Analýzy odhalili prítomnosť nebezpečných látok vo falšovaných nápojoch a potravinách, vrátane metanolu, ortuti a toxických pesticídov. EUIPO upozorňuje, že falšovanie v potravinárskom a nápojovom priemysle predstavuje vážne riziko pre zdravie spotrebiteľov, poškodzuje európske hospodárstvo a ohrozuje kulinárske tradície.
Expanzia online obchodu poskytla falšovateľom nové distribučné kanály, čo pre spotrebiteľov predstavuje čoraz väčšiu výzvu pri rozlišovaní medzi originálnymi a falšovanými výrobkami. Falšovatelia manipulujú s etiketami, obalmi a zasahujú do výrobných procesov, pričom sa zameriavajú predovšetkým na produkty s vysokou hodnotou.
„Falšované potraviny a nápoje predstavujú vážnu hrozbu pre verejné zdravie. Našou kampaňou chceme spotrebiteľom poskytnúť vedomosti, ktoré im pomôžu chrániť sa a zároveň podporovať poctivých výrobcov, ktorí dodržiavajú európske normy kvality. Je to boj, ktorý musíme viesť spoločne – orgány, výrobcovia aj spotrebitelia,“ zdôraznil výkonný riaditeľ EUIPO Joao Negrao.
Francúzsko, Taliansko a Nemecko patria medzi popredných producentov a spotrebiteľov výrobkov s chráneným zemepisným označením. Samotné Francúzsko predstavuje takmer 32 % predaja všetkých výrobkov s týmto označením v EÚ. Víno tvorí 54 % celkovej spotreby výrobkov s chráneným zemepisným označením v EÚ, čo ho robí obzvlášť zraniteľným voči falšovaniu. Medzi ďalšie produkty, ktoré sú výrazne ovplyvnené falšovaním, patria olivový olej, pivo, mäso, syr a mliečne výrobky.
EUIPO je jednou z najväčších decentralizovaných agentúr EÚ so sídlom v španielskom Alicante. Od roku 1994 spravuje zápis ochranných známok EÚ a od roku 2003 dizajnov. Obe tieto práva duševného vlastníctva sa vzťahujú na všetkých 27 členských štátov EÚ.