Farmaceutický priemysel žiada prehodnotenie zmien v úhradách liekov
AIFP varuje, že nové pravidlá môžu obmedziť prístup pacientov k inovatívnej liečbe a žiadajú ministra Šaška o stiahnutie vyhlášky.

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) kritizuje navrhované zmeny Ministerstva zdravotníctva SR týkajúce sa úhrad nových liekov.
Content: Bratislava 21. mája (TASR) - Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) vyzýva ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby prehodnotil a stiahol spornú vyhlášku, ktorá upravuje podmienky vstupu nových liekov do systému verejného zdravotného poistenia. AIFP varuje, že prísnejšie kritériá by mohli vážne ohroziť dostupnosť inovatívnej liečby pre slovenských pacientov a dokonca viesť k obmedzeniu prístupu k už existujúcim liekom. Na stredajšej tlačovej konferencii AIFP zdôraznila, že vyhláška nerešpektuje odborné stanoviská a obáva sa, že ministerstvom deklarované úspory nemusia byť reálne dosiahnuté.
„Podstatná zmena spočíva v znížení hranice ochoty štátu zaplatiť za rok kvalitného života pacienta. Kým doteraz bola táto hranica 44.000 eur, nová vyhláška ju znižuje na 22.000 eur,“ uviedla výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová.
Podľa návrhu vyhlášky sa má nákladová efektívnosť stať jediným kritériom pre zaradenie lieku do systému úhrad. Pálešová upozorňuje, že v iných krajinách sa pri rozhodovaní zohľadňujú aj ďalšie faktory, ako medicínska potreba, prínos pre spoločnosť a zriedkavosť ochorenia. Ministerstvo plánuje prehodnotiť aj existujúce terapie, čo by mohlo viesť k vyradeniu niektorých liekov z kategorizačného zoznamu. Z analýz vyplýva, že z 173 liekov schválených Európskou liekovou agentúrou v rokoch 2020 až 2023 bolo na Slovensku do januára 2025 kategorizovaných iba 47, čo predstavuje 27-percentnú dostupnosť liečby.
AIFP zdôrazňuje, že hoci princíp nákladovej efektívnosti môže prispieť k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, nemusí automaticky viesť k úsporám. Liek, ktorý je efektívny, ale určený pre veľký počet pacientov, môže výrazne zaťažiť štátny rozpočet. „V analýze vplyvov na rozpočet chýbajú akékoľvek podklady, takže nevieme, na základe čoho ministerstvo dosahy vypočítalo,“ dodala Pálešová.
Hoci vyhláška uvádza, že uprednostňuje lieky pre pacientov s horšou prognózou, podľa AIFP to môže paradoxne znamenať, že sa k liečbe dostanú neskôr. „Môže to znevýhodniť lieky určené pre skoršie štádiá ochorenia, ktoré často vedú k vyliečeniu pacienta a eliminujú potrebu rozsiahlej liečby v neskorších štádiách,“ vysvetlila Pálešová.
Ďalším problémom je nereálna požiadavka na prínos lieku. Ak má byť liek hradený aj vo výnimočných prípadoch, musí pacientovi predĺžiť kvalitný život o 20 rokov. Pálešová upozorňuje, že takýto liek v praxi takmer neexistuje, a to buď preto, že takéto predĺženie života pri vážnych diagnózach nie je reálne, alebo preto, že do výpočtu vstupuje diskontná sadzba, ktorá znižuje hodnotu budúcich rokov života. „Lieky na zriedkavé ochorenia túto požiadavku nemôžu splniť vôbec. Na základe kritérií uvedených vo vyhláške neexistuje choroba ani liek, ktoré by ich splnili,“ ozrejmila.
Podľa AIFP predstavuje oblasť liekov a dietetických potravín len 19 percent z celkového rozpočtu výdavkov verejného zdravotného poistenia. „Sme presvedčení, že pri dostatočnej snahe o identifikáciu úspor aj v ostatných položkách rozpočtu nebude ministerstvo musieť riskovať životy pacientov,“ uzavrela.
Ministerstvo zdravotníctva SR obhajuje zmenu podmienok s tým, že pri súčasných pravidlách by financie vyčlenené na lieky v tomto roku nepostačovali. Od júna sa preto majú upraviť vyhláškou, ktorá je v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo odhaduje, že by to počas piatich rokov mohlo priniesť úsporu v úhradách za lieky najmenej 583 miliónov eur.
Asociácia na ochranu práv pacientov upozorňuje, že oneskorený prístup k inovatívnej liečbe najviac postihuje onkologických, neurologických pacientov a pacientov so zriedkavými diagnózami.