Finančná situácia Slovákov: Posun vpred, no stále s rezervami?
Analýza odhaľuje, že napriek rastu finančných aktív Slovákov, vysoká zadlženosť a inflácia brzdia reálne zlepšenie životnej úrovne.
Slovenským domácnostiam sa v roku 2023 síce zvýšil finančný majetok, no v porovnaní s ostatnými krajinami Európy stále patrí k najnižším.
Content: Bratislava – Slovenská republika zaznamenala zlepšenie v priemernom finančnom majetku domácností, avšak v rámci Európy stále zaostáva. Dôvodom je kombinácia faktorov, ako nízka finančná akumulácia, vysoká miera zadlženosti a obmedzené možnosti vytvárania likvidných úspor. Upozorňuje na to Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ).
V roku 2023 dosiahli čisté finančné aktíva slovenských domácností 9160 eur, čo je v európskom kontexte najnižšia hodnota. Hoci v nasledujúcom roku 2024 stúpli na 10.580 eur, podľa analytika ide o nominálny rast, ktorý je oslabený vysokou infláciou, ktorá na Slovensku patrila k najvyšším v EÚ v rokoch 2024 a 2025.
Slovensko sa radí ku krajinám s nadpriemernou úrovňou zadlženosti. Priemerný dlh na obyvateľa vzrástol medzi rokmi 2019 a 2024 z 7990 eur na 10.960 eur, čo predstavuje nárast o viac ako 37 percent. Dlh slovenských domácností prevyšuje ich finančné aktíva (51 % vs. 49 %), čo znamená, že úverová záťaž je vyššia ako schopnosť ju kryť vlastným majetkom.
Podľa analytika nie je hlavným problémom nízka finančná gramotnosť, ale dlhodobá politika nízkych miezd. Tá obmedzuje možnosť domácností vytvárať si systematické úspory. Tí, ktorí si úspory dokážu vytvoriť, ich často držia v bankách ako rezervu pre nečakané výdavky. Nízky finančný majetok je teda ovplyvnený aj štrukturálnymi faktormi, najmä nízkymi príjmami a absenciou komplexnej bytovej politiky. Nedostupnosť verejného a cenovo prístupného bývania núti domácnosti investovať značnú časť financií do nehnuteľností, čo znižuje ich schopnosť sporiť a investovať.
Analytik KOZ preto navrhuje komplexné zmeny v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike štátu. Medzi ne patrí podpora dostupného bývania, zmena daňovo-odvodového systému a systematické zvyšovanie príjmov obyvateľov. „Prispieť k tomu môže nová hospodárska a priemyselná politika zameraná na produkty s vyššou pridanou hodnotou, nový model hospodárskeho rastu a rozšírenie kolektívnych zmlúv pre zamestnancov. Tieto zmeny majú potenciál naštartovať nový rozvoj ekonomiky a životnej úrovne,“ uzavrel Košč.
