Financovanie Ukrajiny: Babiš hľadá alternatívy, Lipavský navrhuje ruské aktíva

Andrej Babiš, budúci český premiér, vyjadril pochybnosti o súčasnom spôsobe financovania Ukrajiny a vyzval Európsku komisiu, aby našla iné riešenia. Jan Lipavský, odchádzajúci minister zahraničných vecí, presadzuje využitie výnosov zo zmrazeného ruského majetku.

Content: Praha 13. decembra (TASR) – Andrej Babiš, designovaný český premiér, prostredníctvom videa na sociálnej sieti X apeloval na Európsku komisiu, aby hľadala alternatívne zdroje financovania pre Ukrajinu. Babiš zdôraznil, že Česká republika sa nechce zaručovať za ukrajinské financie. O financiovaní Ukrajiny v rokoch 2026-2027 budú rokovať lídri EÚ na summite budúci týždeň, uvádza iDNES.cz.

Babiš sa stotožňuje s názorom belgického premiéra Barta De Wevera, s ktorým sa stretol v Bruseli: "Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny. Nemáme peniaze pre iné štáty a Európska únia to musí vyriešiť inak. My ale nebudeme za nič ručiť, ani tam nebudeme dávať peniaze."

Podľa odchádzajúceho ministra zahraničných vecí Jana Lipavského je najschodnejšia cesta pôžička pre Ukrajinu, ktorá by bola krytá ziskami zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. "Ukrajina potrebuje pomoc okamžite a rokovania v rámci EÚ nesmú byť zámienkou na odďaľovanie pomoci, ktorú Ukrajina urgentne potrebuje," povedal Lipavský.

Martin Dvořák, končiaci minister pre európske záležitosti, kritizuje Babišov postoj: "Vyjadrenie dezignovaného premiéra Babiša, žiaľ, potvrdzuje odklon českej zahraničnej politiky od presadzovania tradičných hodnôt v medzinárodných vzťahoch smerom k zbabelosti, sebectvu a nezodpovednosti, čo bude prezentované ako múdre a pragmatické rozhodnutie," povedal pre Českú televíziu.

Dodal, že neochota pomáhať Ukrajine sa môže Česku vrátiť, ak sa agresor priblíži k jeho hraniciam a západní spojenci zaujmú rovnako "pragmatický" postoj.

Na summite EÚ budú lídri rozhodovať o dvoch možnostiach financovania Ukrajiny. Európska komisia navrhuje, aby EÚ získala kapitál na finančných trhoch a ako záruku použila rozpočet EÚ. Toto riešenie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

Druhá možnosť, reparačná pôžička pre Kyjev, by prešla kvalifikovanou väčšinou. Po začatí ruskej vojny držal depozitár cenných papierov Euroclear dlhopisy ruskej centrálnej banky. Po splatnosti dlhopisov zostala hotovosť v Eurocleare kvôli sankciám EÚ voči Moskve.

Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky, no nový návrh spočíva v investovaní do dlhopisov EÚ. Únia by tieto prostriedky použila na poskytnutie reparačnej pôžičky Ukrajine, ktorá by ju splatila až po získaní vojnových reparácií od Ruska. Pôžička by bola určená na vojenské a rozpočtové potreby Ukrajiny a podliehala by prísnej kontrole.

Maďarsko a Slovensko nesúhlasia s reparačnou pôžičkou zaistenou zmrazenými ruskými aktívami. Tieto štáty taktiež hlasovali proti návrhu, aby ruské aktíva v EÚ zostali zmrazené na neurčito, čo znamená, že o ich zmrazení nebude potrebné hlasovať každých šesť mesiacov.

Zmenu schválenú kvalifikovanou väčšinou podporilo aj Česko, zastúpené ministrom financií v demisii Zbyňkom Stanjurou. Belgicko a ďalšie tri krajiny síce hlasovali za, ale pridali vyhlásenie, že toto rozhodnutie nepredvída ďalšie kroky ohľadom zmrazených ruských aktív.