Firmy v EÚ hľadajú alternatívy k čínskym dodávateľom

Rekordný obchodný prebytok Číny v novembri 2025, ktorý dosiahol 1 bilión USD, podnietil európske firmy k prehodnoteniu závislosti od čínskych dodávateľských reťazcov.

Content: Peking 10. decembra (TASR) - Európske spoločnosti zintenzívňujú úsilie o zníženie závislosti od čínskych dodávateľov, pretože politiky Pekingu zamerané na sebestačnosť a sprísnené exportné obmedzenia vytvárajú čoraz väčšiu neistotu v globálnom obchodnom prostredí. Upozornila na to v stredu Obchodná komora Európskej únie (EÚ) v Číne, informuje TASR na základe správ agentúry Reuters.

Čínsky obchodný prebytok v novembri 2025 dosiahol historické maximum, presahujúce 1 bilión USD (859,33 miliardy eur), vďaka prudkému nárastu exportu do Európy, Austrálie a krajín juhovýchodnej Ázie, ktorý bol z veľkej časti spôsobený americkými clami. Tento vývoj vyvolal diplomatické napätie v dôsledku neudržateľnej obchodnej nerovnováhy. Zatiaľ čo čínsky export do USA v novembri klesol medziročne o 29 %, vývoz do EÚ zaznamenal nárast o 14,8 %.

Podľa správy Obchodnej komory sa nerovnováha v obchode medzi EÚ a Čínou prehlbuje, pričom pomer dovozu a vývozu v kontajnerovom vyjadrení sa zmenil z 1 ku 2,7 v roku 2019 na 1 ku 4. K problémom európskych firiem prispieva aj pretrvávajúca deflácia a oslabovanie kurzu jüanu voči euru.

„Pravdepodobne najväčšou výzvou, ktorej čelíme v čínskej ekonomike, je 37 po sebe idúcich mesiacov deflácie výrobných cien,“ povedal na tlačovej konferencii prezident komory Jens Eskelund. Zdôraznil rozdiel medzi defláciou v Číne a infláciou v Európe, čo prispieva k celkovej nerovnováhe.

Rozsiahle kontroly vývozu vzácnych zemín a strategických materiálov zo strany Číny uviedli mnohé európske podniky do krízovej situácie. Niektoré firmy hlásia zastavenie výroby a finančné straty v miliónoch eur, uvádza sa v správe.

V dôsledku týchto faktorov viac ako 70 % európskych spoločností pôsobiacich v Číne v uplynulých dvoch rokoch prehodnotilo svoje stratégie v oblasti dodávateľských reťazcov. Viac ako štvrtina z nich presúva výrobu do iných oblastí v rámci Číny, zatiaľ čo 10 % buduje alternatívne dodávateľské reťazce mimo územia ázijskej krajiny.

Napriek snahám o diverzifikáciu približne 22 % európskych firiem stále dováža kritické komponenty z Číny a nemá k dispozícii žiadne životaschopné alternatívy, čo poukazuje na pretrvávajúcu zraniteľnosť dodávateľských reťazcov. „Keď sa pozrieme na závislosť od magnetov zo vzácnych zemín, je to len špička ľadovca,“ dodal Eskelund.

Obchodná komora EÚ v Číne minulý týždeň informovala, že každá tretia členská firma zvažuje presun zdrojov mimo Číny v dôsledku exportných kontrol zo strany Pekingu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil rastúci obchodný deficit EÚ s Čínou za „otázku života a smrti pre európsky priemysel“ a nevylúčil zavedenie ciel voči Pekingu.

Správa zdôrazňuje, že snaha Číny využívať svoju dominantnú pozíciu v dodávateľských reťazcoch na vyvíjanie tlaku na obchodných partnerov sa stretáva s rastúcim odporom zo strany dotknutých krajín, čo sa prejavuje napríklad v „ofenzívnejšej“ politike EÚ voči Číne.

Európska komisia má v pláne na budúci mesiac predložiť návrhy na posilnenie priemyslu EÚ, ktoré budú obsahovať požiadavky na uprednostňovanie lokálne vyrábaného tovaru s cieľom znížiť závislosť od dovozu z Číny.

(1 EUR = 1,1637 USD)