Genómové technológie: Nádej pre poľnohospodárstvo alebo hrozba?

Nové technológie úpravy genómu vyvolávajú vášnivé diskusie o budúcnosti potravín a poľnohospodárstva.

Content: Nitra 25. septembra (TASR) – Diskusie o nových genómových technológiách (NGT) a ich potenciálnom dopade na európske poľnohospodárstvo rezonujú medzi odborníkmi aj širokou verejnosťou. Konferencia v AgroBioTech centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre poukázala na rozdelené názory na túto inovatívnu oblasť.

Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, zdôraznil, že táto téma si vyžaduje dôkladné preskúmanie. Poukázal na otváranie sa európskeho trhu pre dovoz produktov z krajín, kde sa NGT už bežne používajú. Analýza rozsiahleho súboru štúdií naznačuje, že genetické úpravy prispeli k zníženiu spotreby pesticídov, zvýšeniu výnosov a zlepšeniu ziskovosti pre farmárov. „Na dosiahnutie súčasnej produkcie bez týchto technológií by sme potrebovali dodatočnú poľnohospodársku pôdu s rozlohou Španielska,“ upozornil Gajdoš.

Zároveň pripomenul obavy kritikov, ktorí poukazujú na potenciálne nepredvídateľné následky genetických zmien, ekonomické riziká pre poľnohospodárov, etické otázky spojené s vlastníctvom semien a nedostatok komplexných štúdií. Zdôraznil, že v Európskej únii existuje prirodzená obozretnosť voči genetickým technológiám.

Gajdoš vysvetlil, že NGT predstavujú modernejší prístup v porovnaní s geneticky modifikovanými organizmami (GMO), ktoré sa objavili v 90. rokoch. Zatiaľ čo legislatíva regulujúca GMO zostáva v platnosti, NGT vznikli až po roku 2001 a umožňujú presnejšie a cielenejšie úpravy génov. „Úpravy génov pomocou NGT môžu nastať aj prirodzene alebo prostredníctvom konvenčného šľachtenia,“ dodal.

Rastliny upravené pomocou NGT sú ťažko odlíšiteľné od tých, ktoré vznikli prirodzene alebo bežným šľachtením. Nedoichádza k prenosu genetickej informácie medzi druhmi, ktoré sa v prírode nemôžu rozmnožovať. NGT uľahčujú a urýchľujú proces šľachtenia. „Ide o modernejšiu, lepšiu, bezpečnejšiu a cielenejšiu technológiu šľachtenia ako GMO, čo by malo viesť k vyššej akceptácii zo strany spotrebiteľov a verejnosti,“ uviedol Gajdoš.

Nové genómové technológie predstavujú doplnok k tradičným šľachtiteľským postupom a môžu prispieť k riešeniu súčasných výziev, akými sú klimatické zmeny a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Ich potenciál v Európe však zatiaľ nie je plne využitý.

NGT môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní potravinovej bezpečnosti EÚ a zároveň znižovať negatívny dopad poľnohospodárstva a potravinových reťazcov na klímu, biodiverzitu a prírodné zdroje. Ich úspešné zavedenie závisí od prijatia spotrebiteľmi a zainteresovanými stranami, ako aj od prijatia efektívnej legislatívy.