Hospodárske výzvy EÚ: Jarný balík semestra 2025 analyzuje a odporúča

Európska komisia zverejnila jarný balík európskeho semestra, ktorý hodnotí hospodárske a sociálne problémy členských štátov a navrhuje riešenia.

Content: Brusel, 4. júna (TASR) – Európsky semester 2025, známy ako jarný balík, prináša rozsiahlu analýzu kľúčových ekonomických a sociálnych výziev, ktorým Európska únia čelí. Európska komisia (EK) predstavila členským štátom politické odporúčania zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti, zvýšenie prosperity a zlepšenie odolnosti. Roxana Minzatuová, výkonná podpredsedníčka EK pre sociálne práva a zručnosti, kvalitné pracovné miesta a pripravenosť, a Valdis Dombrovskis, eurokomisár pre ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí, predstavili dokument, o čom informoval spravodajca TASR.

Jarný balík obsahuje konkrétne odporúčania pre jednotlivé členské štáty a podporuje reformy a investície, ktoré sú v súlade s prioritami EÚ. Tieto politické usmernenia prichádzajú v čase globálnej neistoty a nestability a sú úzko spojené s kompasom pre konkurencieschopnosť, ktorý má zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a rast.

V rámci jarného semestra boli zverejnené aj prvé hodnotenia pokroku členských štátov v rámci revidovaného rámca správy ekonomických záležitostí, vrátane ich fiškálno-štrukturálnych plánov. Dôležitým prvkom je aj využitie národnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu. Táto doložka umožňuje štátom dočasne prekročiť stanovené limity výdavkov na obranu. Na základe žiadostí 16 členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko) EK prijala odporúčania na aktiváciu tejto doložky.

Správy o jednotlivých krajinách hodnotia aj implementáciu plánov obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti, čím sa zabezpečuje koordinovaný prístup k riešeniu hospodárskych a sociálnych výziev.

Správy za rok 2025 hodnotia hospodársky vývoj, zamestnanosť a sociálny pokrok v jednotlivých členských štátoch v súlade s prioritami stanovenými v kompase pre konkurencieschopnosť.

Komisia vyzvala členské štáty, aby sa zamerali na posilnenie konkurencieschopnosti prostredníctvom podpory inovácií, dekarbonizácie priemyslu, znižovania závislosti, zvyšovania bezpečnosti a podpory zručností a kvalitných pracovných miest, pričom sa kladie dôraz na sociálnu spravodlivosť.

V oblasti fiškálneho dohľadu EK konštatovala, že v prípade Francúzska, Maďarska, Malty, Poľska, Slovenska a Talianska nie je v súčasnej fáze nutné prijímať ďalšie kroky v rámci postupu pri nadmernom deficite. Odporučila však Belgicku nový nápravný postup a upozornila Rumunsko, že rast jeho čistých výdavkov presahuje stanovený limit a malo by prijať opatrenia na nápravu nadmerného deficitu do roku 2030.

Komisia posúdila makroekonomické nerovnováhy v 10 členských štátoch. Slovensko sa spolu s Gréckom, Holandskom, Maďarskom, Švédskom a Talianskom nachádza v skupine krajín, kde pretrvávajú nerovnováhy.

Estónsko, Cyprus a Nemecko sú hodnotené ako krajiny „bez nerovnováhy“, zatiaľ čo Rumunsko čelí nadmernej nerovnováhe v dôsledku prehlbujúceho sa fiškálneho deficitu a deficitu bežného účtu v roku 2024.

V rámci európskeho semestra EK navrhla aktualizované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré majú za cieľ podporovať spravodlivejšie a inkluzívnejšie trhy práce. Komisia vykonala dvojstupňovú analýzu zamestnanosti, zručností a sociálnych výziev v každom členskom štáte.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)