Inflácia na Slovensku: Letný vrchol a očakávané spomalenie na jeseň

Analytici predpokladajú, že priemerná ročná inflácia dosiahne 4 %, pričom v budúcom roku by mala klesnúť na 3,7 %.

Content:

Bratislava 15. augusta (TASR) – Podľa analytikov sa rast cien na Slovensku v lete pravdepodobne zastabilizoval a na jeseň by mal začať klesať. Budúci rok bude vývoj inflácie, podobne ako tento rok, silne ovplyvnený spôsobom, akým sa vláda rozhodne konsolidovať verejné financie. Vyplýva to z reakcií analytikov na najnovšie údaje o inflácii, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad SR. Medziročný nárast spotrebiteľských cien v júli dosiahol 4,4 %, čo je najvyššia hodnota za posledných 19 mesiacov.

„Cenový vývoj na Slovensku odráža kulmináciu vplyvu druhej vlny vládnych opatrení (nové dane na sladené nápoje, daň z finančných transakcií) a súčasne zvýšený sezónny dopyt v oblasti rekreácie. Hoci dovolenkové efekty budú v auguste ešte udržiavať infláciu na súčasnej úrovni, očakávame, že spomalenie rastu cien nastane už na jeseň,“ uviedol Tomáš Boháček, analytik 365.bank. Za rizikové považuje pretrvávajúce vysoké ceny služieb, drahé nealkoholické nápoje a negatívny vývoj cien niektorých poľnohospodárskych komodít.

Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne, doplnil: „Inflácia v júli pravdepodobne dosiahla svoj tohtoročný vrchol a očakávame jej postupné zmierňovanie v nasledujúcich mesiacoch. Rast cien je v tomto roku rozložený medzi široké spektrum tovarov a služieb, najmä kvôli zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci konsolidačného balíka.“

Podľa Horňáka ceny tovarov a služieb odrážajú aj iné štátne opatrenia, ako napríklad daň z finančných transakcií, ktorá zvyšuje náklady podnikov a čiastočne sa prenáša aj na spotrebiteľov. Naopak, spomalenie ekonomiky, pokles spotrebiteľskej dôvery a zhoršujúca sa situácia na trhu práce povedú k nižšej spotrebe domácností, čo bude infláciu tlmiť.

Analytik predpokladá, že priemerná miera inflácie v tomto roku dosiahne 4 % a v budúcom roku 3,7 %. Kľúčové budú tri faktory: vývoj ekonomickej situácie a s ňou spojené inflačné tlaky, prípadná reakcia ECB na tieto podmienky, presný model pomoci s energiami pre domácnosti a forma konsolidácie verejných financií, ktorej vplyv na ceny v ekonomike je pravdepodobný.

Boháček zdôraznil, že v súvislosti s konsolidáciou bude veľmi dôležité, na čo sa vláda zameria. „Dnes vieme, že náklady na energie by sa pre väčšinu domácností opätovne meniť nemali, čo však neznamená, že si vyššie životné náklady nenájdu cestu k domácnostiam inde. Ak sa naplnia scenáre vyššej fiškálnej konsolidácie na strane príjmov, Slovensko môže byť aj v roku 2026 jednou z mála krajín EÚ, kde sa inflácia opäť zrýchli,“ vysvetlil.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, je optimistickejší. Vychádza z predpokladu, že vláda ani v roku 2026 neprenesie plne trhové ceny energií na domácnosti. „V našom základnom scenári zatiaľ nepočítame ani s ďalším zvyšovaním nepriamych daní, čo by malo viesť k zvoľneniu inflácie smerom k 3 %. Akékoľvek zvýšenie daní, či významnejšie zníženie dotácií cien energií, môže ale rast cien opätovne posunúť smerom k 4 %,“ zhodnotil.

Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Branislav Karmažin upozornil, že spotrebiteľské ceny rastú rýchlejšie, ako predpokladala letná prognóza NBS. „Spôsobila to najmä pretrvávajúca potravinová inflácia, ktorú vo veľkej miere ťahajú nápoje. Okrem potravín prekvapili aj ceny neregulovaných služieb, ktoré po kulminácii v predošlom mesiaci stále vykazujú silné medziročné nárasty,“ priblížil. Pri zachovaní aktuálnych trendov by tak mala podľa neho priemerná inflácia meraná národným indexom CPI dosiahnuť tento rok 4,1 %, teda viac ako 3,9 % z letnej prognózy NBS.