Investície do železníc kľúčové pre efektívnejšiu nákladnú dopravu
Slovensko potrebuje investovať do železníc, aby posilnilo prepojenie s európskymi prístavmi a udržalo si konkurencieschopnosť v nákladnej doprave.
Ministerstvo dopravy alokovalo 16,1 milióna eur na opatrenia zamerané na modernizáciu železničnej infraštruktúry.
Content: Bratislava 10. augusta (TASR) – Slovenská ekonomika je silne prepojená s globálnymi dodávateľskými reťazcami, v ktorých zohráva námorná doprava kľúčovú úlohu. Logistická spoločnosť Kuehne+Nagel upozorňuje, že pre udržanie konkurencieschopnosti Slovenska je nevyhnutné zlepšiť prepojenie s európskymi prístavmi prostredníctvom modernej železničnej infraštruktúry. Ministerstvo dopravy (MD) SR reaguje investíciami do železničnej siete, s cieľom zvýšiť kapacitu pre nákladnú dopravu, zlepšiť prepravné výkony a zabezpečiť plynulejší prevoz tovaru.
Podľa spoločnosti Kuehne+Nagel ovplyvňujú námornú logistiku preplnené prístavy a obmedzenia na európskych železničných tratiach. Doba prepravy tovaru z prístavov na Slovensko sa predĺžila z pôvodných siedmich dní na tri až štyri týždne. Príčinou sú preťažené prístavy, plánované výluky a štrajky na železniciach. Kvalitná a kapacitná železničná sieť je preto zásadná.
„Situácia na železniciach je často kritická. Slovensko patrí medzi krajiny s výrazne zanedbanou železničnou sieťou a nedostatočnými investíciami do jej obnovy,“ povedala Jana Mošovská, manažérka námornej logistiky spoločnosti Kuehne+Nagel Slovensko. Zdôraznila, že Slovensko musí urýchliť investície do modernizácie železníc a dobudovania diaľnic, ak chce zostať konkurencieschopné.
Ministerstvo dopravy uvádza, že Slovensko disponuje rozvinutou vnútrozemskou prístavnou službou, avšak preprava po Dunaji z morských prístavov do Bratislavy a Komárna sa v súčasnosti nevyužíva. „Oba prístavy majú kvalitné železničné prepojenie. Problémom je nedostatočná priepustnosť železničných tratí z prístavov do vnútrozemia,“ vysvetlilo ministerstvo.
Rezort dopravy priamo neobjednáva nákladnú dopravu, ale investíciami do infraštruktúry vytvára podmienky pre jej rozvoj. Medzi kľúčové investície patrí rozšírenie automatických hradiel medzi Bratislavou a Leopoldovom, modernizácia železničného uzla v Žiline, rekonštrukcia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s ČR a odstraňovanie „pomalých miest“, ktoré obmedzujú plynulosť nákladnej dopravy.
„Dôležitou súčasťou rozvoja kombinovanej dopravy je modernizácia intermodálneho terminálu v bratislavskom prístave, ktorá umožní efektívnejšiu prekládku tovaru,“ doplnilo ministerstvo. Plánuje sa financovanie nových trás nesprevádzanej kontinentálnej kombinovanej dopravy a nákup nových intermodálnych prepravných jednotiek z plánu obnovy. Na tieto opatrenia je vyčlenených celkovo 16,1 milióna eur.
