Irán a Rusko posilňujú jadrovú spoluprácu: Výstavba štyroch nových blokov

Rusko a Irán upevňujú svoje partnerstvo v jadrovej energetike, čo vyvoláva obavy Západu, ktorý Teherán dlhodobo podozrieva zo snahy o vývoj jadrových zbraní. Irán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely.

Content:

Moskva/Teherán 26. septembra (TASR) – Iránska štátna agentúra IRNA v piatok informovala o dohode medzi Ruskom a Iránom v hodnote 25 miliárd dolárov na výstavbu štyroch nových blokov v iránskej jadrovej elektrárni v Síríku. Zmluvu podpísali zástupcovia ruského jadrového gigantu Rosatom a iránskej spoločnosti Hormoz Energy Co., uviedla agentúra Reuters.

Rosatom už predtým potvrdil podpísanie memoranda o porozumení s Iránom ohľadom spolupráce pri výstavbe jadrových zariadení, avšak presný počet plánovaných blokov nebol vtedy špecifikovaný.

Nový projekt, umiestnený v Síríku, v juhoiránskej provincii Hormozgán, počíta s blokmi s kapacitou 1255 megawattov každý, čo v súhrne predstavuje výkon 5020 megawattov. Termín dokončenia projektu zatiaľ nebol zverejnený.

Irán v súčasnosti prevádzkuje iba jednu jadrovú elektráreň v Búšehri, ktorá sa nachádza v rovnomennej provincii na juhozápade krajiny. Na jej výstavbe sa podieľalo Rusko. Práce na elektrárni začali už v roku 1975, ale do prevádzky bola uvedená až v roku 2011. V súčasnosti funguje iba jeden z plánovaných štyroch reaktorov.

Uzavretie dohody prichádza v citlivom období, len niekoľko dní pred očakávaným obnovením sankcií OSN voči Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom. Ten sa v minulosti stal terčom útokov, vrátane izraelského zásahu v polovici júna, na ktorý Irán reagoval odvetnými útokmi. Do konfliktu sa krátkodobo zapojili aj Spojené štáty bombardovaním iránskych jadrových zariadení.

Západné krajiny dlhodobo vyjadrujú obavy, že Irán sa snaží získať jadrové zbrane, čo Teherán neustále popiera, pričom zdôrazňuje mierový charakter svojho jadrového programu.

Krajiny E3 – Británia, Francúzsko a Nemecko – aktivovali koncom augusta mechanizmus „snapback“ s cieľom obnoviť sankcie voči Iránu, argumentujúc porušením záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody z roku 2015. Tento krok viedol k hlasovaniu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá zamietla trvalé zrušenie sankcií voči Iránu.

Rusko a Čína následne požiadali BR OSN o hlasovanie o návrhu rezolúcie, ktorá by odložila opätovné zavedenie sankcií o šesť mesiacov.