Irán pozastavuje jadrové rokovania s Európou kvôli sankciám
Teherán prerušuje dialóg s Európou ohľadom jadrovej dohody po znovuzavedení sankcií. Aké sú dôsledky pre budúcnosť iránskeho jadrového programu?
Irán odkladá obnovenie rokovaní o jadrovom programe s európskymi krajinami v reakcii na obnovené sankcie. Západné mocnosti naďalej vyjadrujú obavy ohľadom jadrových ambícií Teheránu.
Content: Teherán, 6. októbra (TASR) – Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že v súčasnosti neplánuje pokračovať v rokovaniach s európskymi štátmi o svojom jadrovom programe. Toto rozhodnutie prichádza ako reakcia na rozsiahle sankcie, ktoré boli na Irán uvalené. Informuje o tom agentúra AFP.
„V tejto chvíli nemáme v pláne žiadne priame rokovania,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí, Esmáíl Bakájí. Zdôraznil, že Irán v súčasnosti analyzuje „dopady a dôsledky“ nedávno obnovených sankcií.
Organizácia Spojených národov (OSN) opätovne zaviedla sankcie voči Iránu 28. septembra. Tomuto kroku predchádzalo aktivovanie mechanizmu „snapback“ krajinami E3 (Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo) koncom augusta. E3 tvrdia, že Irán porušuje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody z roku 2015. Mechanizmus „snapback“ umožňuje ktorejkoľvek strane dohody aktivovať obnovenie sankcií. Po aktivácii musela Bezpečnostná rada OSN do 30 dní prijať rezolúciu potvrdzujúcu zrušenie sankcií voči Iránu. Francúzsko, USA a Spojené kráľovstvo, ako stáli členovia rady, túto rezolúciu 19. septembra vetovali.
Bakájí ubezpečil, že „diplomacia – v zmysle udržiavania kontaktov a konzultácií – bude, samozrejme, pokračovať.“
Západné krajiny, predovšetkým USA a Izrael, Irán dlhodobo obviňujú z vývoja jadrových zbraní a poukazujú na obohacovanie uránu na úroveň, ktorá presahuje potreby civilného využitia.
Teherán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho jadrový program je výlučne mierový a že má právo na obohacovanie uránu v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (NPT).
Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) mal Irán začiatkom leta, pred konfliktom s Izraelom, viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, čo je blízko k 90-percentnej hranici potrebnej na výrobu jadrovej bomby.
V roku 2015 Spojené štáty, E3, Rusko a Čína uzavreli s Iránom dohodu, ktorá mala regulovať iránske jadrové aktivity výmenou za zrušenie sankcií.
V roku 2018 americký prezident Donald Trump odstúpil od dohody a obnovil sankcie. Irán následne postupne prestal plniť niektoré záväzky, najmä v oblasti obohacovania uránu. Irán tiež opakovane varoval, že obnovenie sankcií povedie k pozastaveniu spolupráce s MAAE.
V nedeľu iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že spolupráca s MAAE, dozorným orgánom OSN pre jadrovú energiu, „už nie je tak relevantná“, hoci nebolo jasné, či Irán plánuje úplne prerušiť spoluprácu s agentúrou.
