Irán zakazuje vládnym úradníkom používať internetové zariadenia
Iránsky úrad pre kybernetickú bezpečnosť zakázal vládnym predstaviteľom používať zariadenia s pripojením na internet. Dôvodom sú obavy z kybernetických útokov.
Nové nariadenie má za cieľ zabrániť úniku citlivých informácií a potenciálnemu sledovaniu.
Content: Teherán, 17. júna (TASR) – Iránske štátne médiá informovali o zákaze používania zariadení s internetovým pripojením pre vysokopostavených štátnych úradníkov a ich ochranku. Toto opatrenie, iniciované Iránskym úradom pre počítačovú bezpečnosť, prichádza v kontexte narastajúcich obáv z kybernetickej špionáže a únikov dát, pričom spravodajský portál The Times of Israel (TOI) poukazuje na možné zapojenie Izraela.
Agentúra Fars uviedla, že úradníci majú zakázané používať akékoľvek zariadenia pripojené k verejným internetovým alebo telekomunikačným sieťam. Cieľom je minimalizovať riziko úniku citlivých informácií a zabrániť sledovaniu pohybu osôb.
Hoci správa agentúry Fars nešpecifikuje mechanizmy presadzovania zákazu, ani konkrétne technológie, ktorých sa týka, prichádza v období zvýšeného napätia medzi Iránom a Izraelom. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z kybernetických útokov a sabotážnych akcií.
The New York Times (NYT) upozornil na paralely medzi izraelskou taktikou v Iráne a operáciami zameranými na oslabenie libanonského hnutia Hizballáh.
„Ide o rovnaký scenár ako pri Hizballáhu: cieľom je eliminovať najvyššie velenie,“ povedala Randa Slimová z Middle East Institute vo Washingtone, v súvislosti s nedávnou elimináciou vysokopostavených iránskych generálov.
NYT tiež poukázal na izraelské operácie v Pásme Gazy, ktorých cieľom je eliminácia lídrov hnutia Hamas a narušenie ich schopnosti raketových útokov na Izrael.
Minulý víkend Izrael údajne zaútočil na stretnutie velenia jemenských povstalcov Húsíov, vrátane náčelníka generálneho štábu. Izrael už v máji pohrozil „neutralizáciou“ vodcu Húsíov.
Hamas, Hizballáh a Húsíovia sú dlhodobo považovaní za zástupné sily Iránu v prípadnom konflikte s Izraelom. Analytici tvrdia, že tieto subjekty sú v súčasnosti oslabené, čo sa prejavuje v ich zdržanlivej reakcii na izraelské útoky.
Napriek tomu, analytici pripomínajú, že tieto milície nie sú schopné priamo čeliť izraelskej armáde a spoliehajú sa na partizánske taktiky.
Irán predstavuje odlišný prípad. S populáciou presahujúcou 90 miliónov obyvateľov disponuje jednou z najväčších armád na svete, s takmer miliónom vojakov v aktívnej službe. Iránsky raketový útok na Tel Aviv, hoci mnohé rakety boli zachytené, demonštruje jeho vojenskú silu.
NYT pripúšťa, že izraelské útoky na iránsku vojenskú infraštruktúru pravdepodobne znížili počet rakiet, ktoré je Irán schopný odpáliť, podobne ako v prípade Hizballáhu. Tieto útoky však predchádzali roky intenzívnej spravodajskej činnosti.
Kritici izraelskej politiky varujú, že po eliminácii Hamasu a Hizballáhu sa Izrael stáva „príliš odvážnym, možno až neopatrným“. Ak by sa pokúsil uplatniť rovnaký postup proti silnejšiemu Iránu, riziko regionálneho konfliktu by dramaticky vzrástlo.
„Doteraz mu to vychádzalo, ale Irán nie je Hamas ani Húsíovia – je to oveľa väčšia ryba,“ upozornil Bádir as-Saíf, profesor histórie na Kuvajtskej univerzite.
