Irán zaznamenal prudký nárast popráv, najvyšší od roku 2015
Správa OSN odhaľuje alarmujúci nárast počtu popráv v Iráne, pričom obzvlášť zraniteľné sú ženy a menšiny.
OSN vyzýva na zastavenie popráv a diplomatické riešenie konfliktov.
Content: Ženeva, 19. júna (TASR) – V roku 2024 Irán vykonal najmenej 975 popráv, čo predstavuje dramatický nárast oproti 834 prípadom v predchádzajúcom roku a zároveň najvyšší počet od roku 2015. Túto znepokojujúcu skutočnosť odhalila zástupkyňa vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Nada Nášifová, pri prezentácii správy o stave ľudských práv v Iráne. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP.
Z celkového počtu popráv bolo viac ako polovica (52%) vykonaných za drogové trestné činy. Ďalších 43% sa týkalo vrážd, 3% priestupkov proti národnej bezpečnosti a 2% sexuálnych trestných činov. Štyri popravy boli vykonané verejne. Popravy v Iráne sa vykonávajú obesením.
Amnesty International zaradila Irán v minulom roku na druhé miesto v počte vykonaných popráv, hneď za Čínou.
Nášifová vyzvala Irán, aby okamžite zastavil všetky popravy ako prvý krok k ich úplnému zrušeniu. Zároveň zdôraznila potrebu diplomatických rokovaní s cieľom ukončiť stupňujúce sa napätie medzi Iránom a Izraelom.
Znepokojujúco stúpa aj počet popravených žien. Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) zaznamenal v roku 2024 popravu najmenej 31 žien, čo je nárast oproti 22 prípadom v roku 2023. Devätnásť z týchto žien bolo odsúdených za vraždu, pričom deväť z nich zavraždilo svojich manželov v kontexte domáceho násilia, nútených manželstiev alebo manželstiev v detskom veku.
Medzi popravenými boli aj osoby spojené s protestmi, ktoré vypukli v septembri 2022 po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej vo väzbe. Podľa svedkov ju zadržala a zbila mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania.
Správa poukazuje aj na to, že neprimerane vysoký počet popravených pochádza z radov etnických menšín, konkrétne najmenej 108 Balúčov a 84 Kurdov.
Minimálne 31 osôb, vrátane politických disidentov, bolo popravených za činy proti národnej bezpečnosti, ako je napríklad špionáž pre Izrael.
OHCHR obdržal správy o mučení, svojvoľnom zadržiavaní a súdnych procesoch, ktoré nespĺňajú medzinárodné štandardy.
V oblasti slobody prejavu, združovania a zhromažďovania správa uvádza, že v roku 2024 bolo stíhaných minimálne 125 novinárov za ich prácu, z toho aspoň 40 žien.
Nášifová ocenila spoluprácu Iránu s OHCHR, zároveň však vyjadrila poľutovanie nad tým, že iránska vláda odmietla povoliť prístup nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misii o Iráne, zriadenej Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC).
