Jean-Paul Sartre: 120. výročie narodenia filozofa slobody
Pred 120 rokmi sa narodil Jean-Paul Sartre, ikona existencializmu. Odmietol Nobelovu cenu a hlásal slobodu jednotlivca. Prečítajte si o jeho živote a diele.
Jean-Paul Sartre veril, že človek aktívne formuje svoj život, nie je len bábkou osudu.
Content: Paríž/Bratislava 20. júna (TASR) – Bol intelektuálnou hviezdou svojej doby, provokoval a inšpiroval. Odmietnutie Nobelovej ceny za literatúru bolo len jedným z jeho nekonvenčných krokov. Jean-Paul Sartre, filozof, spisovateľ a dramatik, by sa 21. júna dožil 120 rokov. Bol kľúčovou postavou francúzskeho existencializmu.
Sartrov existencializmus stavia na myšlienke, že existencia predchádza esenciu. Človek sa najprv narodí a až svojimi činmi si vytvára vlastnú podstatu. Nie je pasívny, ale aktívne sa podieľa na tvorbe seba samého.
Jean-Paul Sartre sa narodil v Paríži v roku 1905. Vyrastal u starých rodičov po matkinej strane, príbuzných Alberta Schweitzera. Po štúdiu sa stal profesorom filozofie. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do odboja proti nacistom.
V roku 1945 opustil učiteľské miesto a založil s Merleau-Pontym ľavicový časopis Les Temps modernes. Stal sa známym ako filozof slobody a angažovaný intelektuál. Krátko sympatizoval s komunistami, no v roku 1952 sa s nimi rozišiel kvôli kritike existencializmu.
V máji 1968 sa pridal na stranu študentov protestujúcich v Paríži a kritizoval komunistickú stranu za jej postoj k nim. Vyčítal im, že nevyužili revolučný potenciál študentov na posilnenie robotníckej triedy.
Následne sa priklonil k ultraľavicovým skupinám, najmä maoistom. Kritizoval aj sovietsky režim a v auguste 1968 odsúdil inváziu do Československa.
Medzi Sartrove najvýznamnejšie diela patria filozofické eseje Bytie a ničota (1943) a Existencializmus je humanizmus (1946). Ešte predtým si získal pozornosť románom Hnus (1938), ktorý uviedol existencializmus do literatúry.
V roku 1939 vydal zbierku noviel Múr. K jeho kľúčovým dielam patria aj autobiografia Slová (1964) a drámy Muchy (1943) a S vylúčením verejnosti (1944).
V roku 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Urobil tak po Borisovi Pasternakovi, ktorý ju odmietol pod tlakom sovietskeho režimu.
Sartre odmietol cenu dobrovoľne. V stanovisku v denníku Le Monde uviedol, že ľutuje škandál, ale odmieta všetky vyznamenania.
Švédsku akadémiu o svojom postoji informoval v liste ešte pred udelením ceny. Odmietol ju, pretože vždy odmietal oficiálne ocenenia, ako napríklad Rad čestnej légie v roku 1945.
Vysvetlil, že spisovateľ by mal konať len svojimi prostriedkami – písaným slovom. "Všetky vyznamenania, ktoré môže dostať, vystavujú čitateľov tlaku, ktorý nepovažujem za žiaduci," napísal. Spisovateľ sa podľa neho nemôže stať inštitúciou.
Jean-Paul Sartre zomrel v Paríži v roku 1980 vo veku 74 rokov. Jeho partnerkou bola Simone de Beauvoirová. V novembri 1963 navštívili Bratislavu a zúčastnili sa diskusie s predstaviteľmi slovenskej inteligencie.
