Jesenná rovnodennosť: Príchod astronomickej jesene na severnú pologuľu
V pondelok nastáva jesenná rovnodennosť. Dni sa skracujú, noci predlžujú a Slnko putuje na južnú pologuľu. Zistite, čo tento jav znamená!
Zem dosiahne bod jesennej rovnodennosti, kedy slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník, čím sa začína astronomická jeseň na severnej pologuli.
Content: Bratislava/Svet 21. septembra (TASR) – V pondelok 22. septembra o 20:19 stredoeurópskeho letného času (SELČ) oficiálne začína astronomická jeseň. Severná pologuľa, vrátane Slovenska, sa ponorí do jesenného obdobia, zatiaľ čo južná pologuľa privíta jar.
Jesenná rovnodennosť nastáva, keď sa Zem na svojej ceste okolo Slnka dostane do polohy, v ktorej rovina zemského rovníka prechádza stredom slnečného disku. V tomto momente dopadajú slnečné lúče kolmo na zemský rovník, čo zabezpečuje takmer rovnaké osvetlenie severnej aj južnej pologule.
V deň rovnodennosti Slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pre pozorovateľa na rovníku sa Slnko nachádza presne nad hlavou v zenite.
Počas jesennej a jarnej rovnodennosti sa deň a noc vyrovnávajú, trvajú približne 12 hodín. V Bratislave napríklad 22. septembra Slnko vyjde o 6:38 SELČ a zapadne o 18:49 SELČ. V Košiciach bude východ Slnka o 6:21 SELČ a západ o 18:32 SELČ. To znamená, že deň potrvá v oboch mestách približne 12 hodín a 11 minút.
Striedanie ročných období a rozdielna dĺžka dňa a noci sú spôsobené sklonom zemskej osi o 23,5 stupňa voči rovine obehu Zeme okolo Slnka.
Počas astronomického leta bola severná pologuľa viac naklonená k Slnku. Od jesennej rovnodennosti sa situácia mení a slnečné lúče viac osvetľujú južnú pologuľu. To znamená, že na severnej pologuli budú dni kratšie ako noci.
V období okolo jesennej rovnodennosti sa dni v strednej Európe skracujú najrýchlejšie, približne o 3 a pol minúty denne. Už 23. septembra bude deň v Bratislave trvať len 12 hodín a 7 a pol minúty a o deň neskôr 12 hodín a 4 minúty. Skracovanie dňa bude pokračovať až do zimného slnovratu.
Čím severnejšie sa nachádzame, tým je skracovanie dňa výraznejšie. V oblastiach za severným polárnym kruhom nastáva polárna noc, kedy Slnko vôbec nevychádza nad obzor. Napríklad v nórskom meste Tromsø nebude Slnko viditeľné od 27. novembra do 15. januára.
V roku 2026 nastane astronomická jeseň 23. septembra o 2:05 SELČ. Dátumy začiatkov ročných období sa menia, pretože kalendárny rok (365 dní) nie je presne zosúladený s dĺžkou obehu Zeme okolo Slnka, tzv. tropickým rokom, ktorý trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Preto je každý štvrtý rok priestupný, o jeden deň dlhší.
Astronomická jeseň potrvá do 21. decembra, kedy o 16:03 stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat a začne sa astronomická zima. Meteorologická jeseň začala už 1. septembra a končí 30. novembra.
