Kardiovaskulárne ochorenia: Hlavná príčina hospitalizácií na Slovensku

Srdcovocievne choroby vedú v rebríčku hospitalizácií. Počet pacientov v kardiologických ambulanciách rastie, najviac pribúda seniorov a ľudí stredného veku.

Kardiovaskulárne ochorenia: Hlavná príčina hospitalizácií na Slovensku
Zdroj: teraz.sk
Podľa údajov NCZI stúpa počet pacientov sledovaných pre srdcové problémy, najmä pre hypertenziu, ischemické choroby a poruchy rytmu.

Content: Bratislava – Srdcovocievne ochorenia predstavujú na Slovensku najčastejšiu príčinu hospitalizácií a úmrtí, pričom počet pacientov, ktorí vyhľadávajú kardiologickú starostlivosť, neustále rastie. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zverejnilo údaje, ktoré ukazujú, že v minulom roku zaznamenali kardiologické ambulancie viac ako 1,58 milióna návštev. Informovala o tom hovorkyňa NCZI, Alena Krčová, v súvislosti s blížiacim sa Svetovým dňom srdca.

"Od roku 2009 pozorujeme kontinuálny nárast počtu pacientov pravidelne sledovaných v kardiologických ambulanciách. Tento trend pokračoval aj v roku 2024, kedy sa počet sledovaných osôb medziročne zvýšil o 3,9 percenta, čím ambulantní kardiológovia evidovali celkovo 767 398 pacientov," uviedla Krčová. Najvýraznejší nárast v počte sledovaných pacientov v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaznamenaný vo vekových skupinách 85 rokov a viac, ako aj u osôb vo veku 45 až 64 rokov.

Hovorkyňa NCZI ďalej konkretizovala, že najväčšiu skupinu pacientov v kardiologických ambulanciách tvoria osoby s hypertenznými chorobami (253 936 pacientov), ischemickými chorobami srdca (182 226 pacientov) a poruchami srdcového rytmu (177 277 pacientov). Medzi ďalšie časté diagnózy patrí chronické zlyhávanie srdca a kardiomyopatie. Najvýraznejší medziročný nárast, až o 13,3 percenta, bol zaznamenaný práve pri chronickom zlyhávaní srdca. Najvyšší počet sledovaných pacientov evidovali ambulancie v Košickom a Nitrianskom kraji, najnižší v Trenčianskom kraji.

Podľa údajov NCZI bola v minulom roku najvyššia spotreba liekov hradených z verejného zdravotného poistenia práve pri liekoch určených na liečbu kardiovaskulárneho systému. Hypertenzia, ako jedna z najrozšírenejších chronických chorôb, predstavuje významný rizikový faktor pre rozvoj mnohých ďalších kardiovaskulárnych ochorení, ako sú srdcové zlyhávanie, mozgová príhoda, chronická ischemická choroba srdca a infarkt myokardu. Preto je podľa hovorkyne nevyhnutné hypertenziu včas diagnostikovať a liečiť.

Krčová pripomenula, že hraničná hodnota krvného tlaku pre začatie liečby je 140/90 mmHg a vyššia, nameraná v ambulancii lekára. Liečba hypertenzie je zvyčajne dlhodobá, často celoživotná. Dosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku neznamená, že pacient môže liečbu prerušiť, pretože hrozí návrat krvného tlaku na pôvodné hodnoty, prípadne jeho ďalšie zvýšenie.