Kirgizské voľby pod drobnohľadom OBSE: Obmedzené a nedemokratické

Predčasné parlamentné voľby v Kirgizsku vyvolali kritiku medzinárodných pozorovateľov.

Content: Biškek, 1. decembra (TASR) - Hoci nedeľné parlamentné voľby v Kirgizsku prebehli bez vážnejších incidentov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo svojej správe konštatuje, že sa konali v značne obmedzujúcom prostredí, ktoré negatívne ovplyvnilo účasť kandidátov a voličov a nesplnilo medzinárodné štandardy pre demokratické voľby. Upozornila na to monitorovacia misia OBSE v pondelok.

Voľby, ktoré sa konali o rok skôr, ako bolo pôvodne plánované, upevnili mocenskú pozíciu prezidenta Sadyra Žaparova. Vláda posun termínu odôvodnila snahou vyhnúť sa prekrývaniu s prezidentskými voľbami v roku 2027. Spojenci prezidenta Žaparova získali dominantné postavenie v parlamente, obsadzujúc väčšinu z 90 kresiel, o ktoré sa uchádzali iba vopred vybraní kandidáti.

Pozorovatelia OBSE upozornili na krátku volebnú kampaň, obmedzený priestor pre verejnú diskusiu a prísne pravidlá kampane, ktoré sťažovali kandidátom osloviť voličov. Kritici tvrdia, že opozícia bola fakticky vylúčená z volieb, keďže Žaparov systematicky oslaboval politické strany. Predbežné výsledky naznačujú, že najmenej 40 poslancov z predchádzajúcich volieb, lojálnych voči súčasnému prezidentovi, si udržalo svoje mandáty. Väčšina kandidátov kandidovala ako nezávislí, avšak vo všeobecnosti podporujú Žaparova.

Volebná kampaň bola nenápadná a nezaznamenala výrazný záujem voličov, čiastočne kvôli obavám z možných represií za politickú aktivitu. OBSE tiež zaznamenala početné obvinenia z kupovania hlasov.

Správa OBSE kritizuje obmedzovanie základných slobôd, ktoré sú síce chránené ústavou, ale v praxi sú čoraz viac okliešťované. Poukazuje na nárast stíhania novinárov a rozšírenú autocenzúru v médiách. Hoci verejnoprávne médiá poskytovali vysielací čas v súlade so zákonom, ich spravodajstvo sa zameriavalo prevažne na procedurálne otázky, čo obmedzovalo schopnosť voličov robiť informované rozhodnutia.

Pozitívne hodnotenie si zaslúžila skutočnosť, že kirgizské úrady zvýšili kvótu pre minimálne zastúpenie žien v parlamente z 30 na 34 percent.

Žaparov sa dostal k moci v roku 2021 po protestoch proti manipulácii volieb v roku 2020. Odvtedy postupne upevňuje svoju moc a transformoval Kirgizsko na prezidentskú republiku.

Vláda v Kirgizsku, jednej z najchudobnejších krajín bývalého Sovietskeho zväzu, čelí kritike za represie voči opozícii. Nedávno bolo zadržaných desať opozičných predstaviteľov, vrátane syna bývalého prezidenta Almazbeka Atambajeva, obvinených z pokusu o organizovanie masových nepokojov po voľbách.