Klimatické ciele EÚ rozdeľujú europoslancov: Slovenskí poslanci reagujú

Rozpory v Európskom parlamente (EP) ohľadom ambicióznych klimatických cieľov EÚ sa potvrdili aj v reakciách slovenských europoslancov.

Content: Brusel/Štrasburg 10. júla (TASR) – Snaha Európskej komisie (EK) o výrazné zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) do roku 2040 vyvolala búrlivú diskusiu v EP. Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu sa k návrhu vyjadrili aj slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií, čím potvrdili existujúce názorové rozdiely.

Zatiaľ čo frakcie zelených, socialistov, demokratov, ľavice a liberálov vyjadrili podporu ambicióznym cieľom, europoslanci z frakcií Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Patrioti pre Európu (P4E) a Európa suverénnych národov (ESN) sa postavili proti. Zaujímavosťou je, že práve frakcia P4E bude viesť rokovania o klimatických cieľoch za EP.

Podpredseda EP Martin Hojsík (RE/PS) zdôraznil, že dopady klimatickej krízy sú čoraz citeľnejšie, pričom Slovensko sa nevyhlo extrémnym suchám a záplavám. Návrh EK vníma ako kompromis, ktorý zohľadňuje vedecké odporúčania aj politickú realitu, a zároveň ako dôležitý signál pre priemysel a investície. „Je nevyhnutné, aby sme klimatickú krízu premenili na ekonomickú a bezpečnostnú príležitosť pre Slovensko a Európu. Očakávam plány na spravodlivú transformáciu, ktorá prinesie dobre platené pracovné miesta a podporí konkurencieschopnosť,“ uviedol Hojsík. Kritizoval však vládu SR za nedostatočnú podporu modernizácie domácností a rozvoja zelených zdrojov energie.

Europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) upozornila, že klimatické ciele EÚ musia byť realistické. Nový návrh EK označila za nereálny a varovala, že môže posilniť radikálne strany. „Komisia nedostatočne zohľadnila zmenenú situáciu vo svete. Zníženie emisií si vyžaduje zapojenie najväčších znečisťovateľov, ako sú Čína, India a USA. Bez nich si Európa sprísňovaním cieľov podkopáva vlastnú konkurencieschopnosť,“ vysvetlila Beňová. Zdôraznila potrebu spolupráce s priemyslom a poľnohospodárstvom pri tvorbe realistických cieľov a varovala pred radikálnymi zmenami v ekonomikách členských štátov.

Michal Wiezik (RE/PS) pripomenul, že Európa čelí rekordným teplotám a výstrahám v dôsledku klimatickej krízy. Návrh EK považuje za ambiciózny a vedecky podložený, ktorý má podporiť investície do dekarbonizácie priemyslu, energetiky, dopravy a budov. „Posilní to vedúce postavenie európskych podnikov v oblasti priemyslu, využívanie veternej a solárnej energie, prípadne vodíka,“ dodal Wiezik. Ocenil tiež, že prechod na čistú energiu zvýši bezpečnosť Európy a zníži závislosť od ruských fosílnych palív. Skritizoval, že EP nenašiel väčšinu na urýchlené prijatie návrhu, čo znamená, že rokovania bude viesť „klimaskeptická“ frakcia P4E, ktorá môže blokovať pozíciu EÚ pred klimatickou konferenciou OSN v Brazílii (COP30).

Český europoslanec Alexandr Vondra (ECR) označil návrh EK za „od začiatku až do konca zlý“, nerealistický a nepodložený dopadovou štúdiou. „Nedáme to technologicky, nedáme to finančne,“ povedal a dodal, že návrh má zásadný vplyv na energetické mixy členských štátov, čo je v ich kompetencii. Obáva sa, že návrh zlikviduje energeticky náročný priemysel a oslabí obranyschopnosť EÚ.