Klimatické extrémy v EÚ: Letné straty dosiahli 43 miliárd eur

Hoci centrálna a severná Európa zaznamenali menšie priame škody, rastúca intenzita záplav zvyšuje riziko budúcich ekonomických dopadov spojených s nepriaznivým počasím.

Content: Brusel, 15. septembra (TASR) – Extrémne prejavy počasia, ako vlny horúčav, suchá a rozsiahle záplavy, ktoré postihli členské štáty Európskej únie počas letných mesiacov, spôsobili hospodárske škody odhadované na 43 miliárd eur. Vyplýva to z novej štúdie, na ktorú upozornila agentúra AFP.

Štúdia, pod ktorú sa podpísal ekonóm Sehrish Usman z Univerzity v Mannheime a dvaja spoluautori z Európskej centrálnej banky (ECB), analyzovala dopady extrémnych poveternostných javov, ktorých frekvencia a intenzita v Európe rastie v dôsledku klimatických zmien. Použité boli rozsiahle meteorologické dáta a sofistikované ekonomické modely. Autori zdôrazňujú, že uvedená suma predstavuje iba počiatočné náklady a budúce dopady môžu byť oveľa rozsiahlejšie.

Štúdia zohľadňuje nielen priame následky ako zničené cesty, poškodené budovy či znehodnotené poľnohospodárske plodiny, ale aj nepriame dopady. Medzi ne patria napríklad straty vo výrobe spôsobené odstávkami v dôsledku poškodenia tovární, strata ľudských životov, alebo náklady spojené s adaptáciou na zmenené klimatické podmienky.

Podľa Usmana štúdia zahrňuje aj dlhodobé ekonomické dôsledky, pretože "skutočné náklady extrémnych udalostí presahujú ich bezprostredné účinky. Napríklad, zníženie produkcie alebo zničenie určitých produktov v dôsledku sucha môže viesť k inflácii v strednodobom a dlhodobom horizonte."

Štúdia predpovedá, že ak sa zohľadnia všetky faktory, makroekonomické náklady spojené s katastrofami z leta 2025 by mohli do roku 2029 dosiahnuť v EÚ sumu 126 miliárd eur.

Najviac postihnuté krajiny sú Španielsko, Francúzsko a Taliansko, pričom každá z nich čelí stratám presahujúcim 10 miliárd eur. Tieto straty by sa v strednodobom horizonte mohli vyšplhať nad 30 miliárd eur, vzhľadom na to, že tohtoročné leto bolo charakteristické intenzívnymi vlnami horúčav a rozsiahlym suchom.

Hoci krajiny strednej a severnej Európy zaznamenali relatívne menšie priame škody, pozoruje sa nárast intenzity záplav, čo môže v budúcnosti výrazne zvýšiť náklady spojené s narušením bežného života a hospodárstva.

Autori štúdie upozorňujú, že tieto čísla sú pravdepodobne podhodnotené, pretože nezohľadňujú kumulatívne účinky (súčasný výskyt vĺn horúčav a sucha) a ďalšie dôsledky klimatickej zmeny, ako sú rozsiahle lesné požiare.

Zvyčajné výpočty ekonomických strát, vypracovávané poisťovňami, sa zameriavajú iba na škody na fyzickom majetku a nezahŕňajú nepriame účinky, ako sú napríklad straty produktivity práce v dôsledku vysokých teplôt, vysvetľujú autori štúdie.