Klimatické extrémy v EÚ: Účet za leto dosiahol 43 miliárd eur
Horúčavy, suchá a záplavy si v Európe vyžiadali obrovskú ekonomickú daň. Čítajte o dopadoch a prognózach do budúcnosti.
Analýza predpovedá, že náklady spojené s extrémnymi poveternostnými javmi stúpnu do roku 2029 na 126 miliárd eur.
Content: Brusel/Berlín 15. septembra (TASR) – Európa čelila v lete vlne extrémneho počasia, ktoré podľa odhadov spôsobilo v štátoch EÚ krátkodobé ekonomické straty minimálne 43 miliárd eur. Informoval o tom denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na analýzu ekonómov z Univerzity v Mannheime a Európskej centrálnej banky (ECB).
Štúdia, ktorá zatiaľ neprešla recenzným konaním, analyzovala prepojenie medzi meteorologickými dátami a ekonomickou výkonnosťou na základe nedávno publikovaného akademického výskumu.
Na rozdiel od bežných analýz, ktoré sa zameriavajú na priame škody (napríklad zničený majetok), táto štúdia hodnotila vplyv extrémneho počasia na ekonomickú produktivitu. Zohľadňovala faktory ako znížená pracovná výkonnosť počas horúčav alebo spomalenie dopravy po povodniach.
Podľa odborníkov spôsobilo mimoriadne horúce leto spojené so suchom a povodňami okamžitú ekonomickú stratu vo výške približne 0,26 % ročného HDP EÚ, čo zodpovedá spomínaným 43 miliardám eur. Predpokladá sa, že do roku 2029 sa náklady spojené s extrémnymi poveternostnými javmi vyšplhajú až na 126 miliárd eur.
Najväčšie ekonomické dopady zaznamenali Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko, kde krátkodobé straty presiahli jedno percento ich hrubej pridanej hodnoty (ukazovateľ podobný HDP). Nasledovali ďalšie stredomorské krajiny ako Španielsko, Taliansko a Portugalsko.
Autori štúdie upozorňujú, že ich odhady sú konzervatívne, pretože nezohľadňujú rozsiahle lesné požiare v južnej Európe a celkový kumulatívny dopad extrémneho počasia. Sehrish Usmanová z Univerzity v Mannheime zdôraznila, že "aktuálne odhady" môžu pomôcť politikom pri cielenej podpore, ak chýbajú oficiálne údaje.
„Skutočné náklady extrémneho počasia sa prejavujú postupne, pretože tieto udalosti ovplyvňujú životy a živobytie prostredníctvom rôznych mechanizmov, ktoré presahujú počiatočný dosah,“ vysvetlila Usmanová.
Stéphane Hallegatte, hlavný ekonóm Svetovej banky pre oblasť klímy, ktorý sa na štúdii nepodieľal, potvrdil, že výsledky poukazujú na rozsiahlejšie a dlhodobejšie ekonomické dopady extrémneho počasia, než sa bežne predpokladá.
„Dlhodobo presadzujem, aby sme sa namiesto priamych škôd spôsobených katastrofami zamerali na širšie ukazovatele, ktoré zachytávajú komplexnejší ekonomický dosah, a preto som veľmi rád, že táto štúdia robí presne to,“ povedal Hallegatte.
Zároveň však upozornil, že autori štúdie použili "nedokonalé náhradné ukazovatele" na identifikáciu extrémneho počasia, čo môže viesť k podhodnoteniu celkových nákladov. Dodal, že hrubá pridaná hodnota nezachytáva vplyv extrémneho počasia na ľudí, firmy a ďalšie faktory.
