Konkurencieschopnosť Slovenska klesá: Prepady v medzinárodnom rebríčku
Slovensko zaznamenalo pokles v rebríčku konkurencieschopnosti, čo signalizuje štrukturálne problémy a pomalú reakciu na globálne zmeny.
Švajčiarsko si udržalo vedúcu pozíciu, nasledované Singapurom a Hongkongom.
Content: Bratislava, 17. júna (TASR) – Slovensko sa v aktuálnom hodnotení svetovej konkurencieschopnosti prepadlo na 63. miesto spomedzi 69 sledovaných ekonomík. Oproti minulému roku, kedy krajina obsadila 59. priečku, ide o zhoršenie o štyri miesta. Dôvodom sú pretrvávajúce štrukturálne problémy a nedostatočná adaptácia na dynamické zmeny v globálnom prostredí. Vyplýva to z analýzy švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD), ktorej výsledky na Slovensku prezentoval Inštitút slobody a podnikania (ISP).
„Hodnotenie odzrkadľuje spomalenie tempa hospodárskeho rastu, vysoké náklady na energie, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v kľúčových odvetviach a neefektívnu konsolidáciu verejných financií. Medzi silné stránky Slovenska, ktoré v prieskume identifikovali majitelia a manažéri firiem, patrí stále prítomnosť kvalifikovaných zamestnancov, konkurencieschopné náklady v porovnaní s inými krajinami a dostupnosť financovania,“ uviedol predseda ISP Ján Oravec. Naopak, podnikateľské prostredie negatívne ovplyvňuje politická nestabilita, vývoj menového kurzu a pokles tvorby hrubého fixného kapitálu.
Podľa Oravca je pre zvrátenie negatívneho trendu kľúčové, aby Slovensko zvýšilo investície do výskumu, inovácií a technologického pokroku, znížilo energetickú náročnosť a uskutočnilo reformu daňového systému s cieľom podporiť podnikanie a produktivitu. Zásadné je aj posilnenie trhu práce a zlepšenie podmienok pre návrat kvalifikovaných odborníkov, aby ich krajina dokázala udržať.
Oravec zdôraznil, že medzi hlavné výzvy slovenskej ekonomiky patria vysoké ceny energií, ktoré ohrozujú priemyselnú produkciu a export, rastúca inflácia znižujúca kúpnu silu obyvateľstva, a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorý vedie k odlivu talentov do zahraničia. Negatívny dopad má aj konsolidácia verejných financií zameraná primárne na zvyšovanie daňových príjmov bez znižovania výdavkov, vrátane transakčnej dane, ktorá má nepriaznivý vplyv na podnikanie. Spomalenie rastu hrubého domáceho produktu predstavuje riziko najmä pre automobilový priemysel, ktorý je zraniteľný kvôli možným americkým clám.
Na čele rebríčka sa umiestnilo Švajčiarsko, nasledované Singapurom a Hongkongom. Medzi prvých desať krajín patria aj Dánsko, Spojené arabské emiráty, Taiwan, Írsko, Švédsko, Katar a Holandsko. Česká republika sa umiestnila na 25. mieste, čím si oproti predchádzajúcemu roku polepšila o štyri priečky.
