Kontrola EÚ: Chyby vo výdavkoch pretrvávajú, dlh rastie
Nová správa odhaľuje, že hoci sa chybovosť vo výdavkoch EÚ znížila, stále predstavuje významný problém, najmä v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti.
Európsky dvor audítorov (EDA) identifikoval pretrvávajúce nedostatky vo výdavkoch EÚ, hoci príjmové transakcie boli bezchybné. Problémy sa týkajú najmä ciel a ich nesprávneho vykazovania.
Content: Brusel/Luxemburg (TASR) – Najnovšia výročná správa Európskeho dvora audítorov (EDA) poukazuje na pretrvávajúce problémy v hospodárení s finančnými prostriedkami Európskej únie, aj keď miera chybovosti vo výdavkoch z rozpočtu EÚ klesla na odhadovaných 3,6 percenta. O zisteniach informovala slovenská audítorka EDA Katarína Kaszasová.
Audítori potvrdili, že účtovná závierka za rok 2024 je spoľahlivá a príjmové transakcie boli vykonané v súlade s predpismi. Avšak, v prípade výdavkov z rozpočtu EÚ vyjadrili audítori záporný výrok kvôli vysokej chybovosti. K výdavkom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) bol vydaný výrok s výhradou.
Správa zdôrazňuje, že hoci príjmové transakcie za minulý rok boli bezchybné, existujú problémy s výberom ciel, keďže dovozcovia často nezadeklarujú clá správne alebo ich deklarujú nesprávne. Chybovosť vo výdavkoch EÚ sa znížila z 5,6 % v roku 2023 na 3,6 % v roku 2024.
„Je pozitívne, že príjmové operácie prebehli bez problémov. Musíme sa však zamerať aj na efektívnosť výberu niektorých príjmov, napríklad urýchlením colnej reformy,“ povedala pre TASR Kaszasová.
Podľa EDA nezrovnalosti ovplyvnili výdavky v hodnote 59,9 miliardy eur v rámci RRF, ktorý je kľúčovým nástrojom plánu obnovy EÚ novej generácie (NGEU). Audítori zaznamenali nárast finančného dopadu týchto nezrovnalostí.
Predseda EDA Tony Murphy ocenil zníženie chybovosti, ale zároveň varoval, že vo výdavkoch EÚ je stále príliš veľa nedostatkov, ktoré sú spôsobené slabými kontrolnými mechanizmami a nedostatočným vyvodzovaním zodpovednosti. Odporučil Európskemu parlamentu, aby zohľadnil závery tohto auditu pri príprave dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2027, s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a transparentnosť budúcich rozpočtov.
Kaszasová zdôraznila, že príjmová časť európskeho rozpočtu bude dôležitou témou pri rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci, do ktorých EDA prispeje stanoviskom k návrhu Európskej komisie o nových vlastných zdrojoch. „Už teraz je jasné, že hľadanie odpovede na otázku, či sa zameriame na znižovanie výdavkov, zvyšovanie príjmov alebo ďalšie zadlžovanie, nebude jednoduché,“ uviedla.
Audítori zistili rozsiahle chyby, a preto už šiesty rok po sebe vydali k výdavkom EÚ záporný výrok. K celkovej chybovosti prispeli najmä neoprávnené platby v rámci politiky súdržnosti EÚ, ktoré v roku 2024 dosiahli 5,7 % (v roku 2023 to bolo 9,3 %).
Medzi najčastejšie chyby patrili neoprávnené projekty a náklady, ako aj nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania.
Rok 2024 bol štvrtým rokom realizácie RRF, ktorý poskytuje členským štátom finančné prostriedky za dosiahnutie stanovených cieľov. EDA zistil, že pri šiestich z 28 grantov v celkovej výške 59,9 miliardy eur, vyplatených členským štátom v roku 2024, neboli splnené pravidlá a podmienky. Audítori poukázali na prípady nedostatočne navrhnutých cieľov a problémy s nespoľahlivosťou informácií poskytnutých vládami.
Z tohto dôvodu bol k výdavkom z RRF vydaný výrok s výhradou. Audítori upozorňujú, že tento model financovania by sa mal používať len vtedy, ak je zabezpečené rozdelenie zodpovednosti, podmienenie financovania merateľnými výsledkami a preukázateľnosť platieb vo vzťahu ku skutočným nákladom.
Správa tiež upozornila na riziká spojené s rastúcim dlhom EÚ. Audítori varujú, že do roku 2027 by nesplatené úvery EÚ mohli presiahnuť 900 miliárd eur, čo je takmer desaťnásobok úrovne z roku 2020 pred zavedením NGEU. Celkové platby úrokov v rámci NGEU by mohli v súčasnom rozpočtovom období presiahnuť 30 miliárd eur, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného odhadu Európskej komisie vo výške 14,9 miliardy eur. Platby úrokov za obdobie od roku 2028 do roku 2034 by mohli dosiahnuť takmer 74 miliárd eur.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)