Kontrolné úrady riešia klimatické zmeny a správu vodných zdrojov
Ako efektívne hodnotiť snahy krajín v oblasti klímy a vody? Odpovede hľadajú kontrolné inštitúcie z celej Európy, vrátane Slovenska.
Medzinárodná pracovná skupina sa zameriava na vytvorenie jednotnej metodiky pre auditovanie a hodnotenie pokroku krajín v boji proti klimatickým zmenám a pri ochrane vodných zdrojov.
Content: Bratislava 8. októbra (TASR) – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR hostí výročnú konferenciu pracovnej skupiny pre environmentálne audity, na ktorej sa stretávajú zástupcovia 44 národných kontrolných inštitúcií z celej Európy a Izraela, vrátane Európskeho dvora audítorov. Hlavnými témami rokovaní sú klimatické zmeny, efektívne hospodárenie s vodou, ochrana biodiverzity a výmena skúseností z environmentálnych auditov. Informovala o tom hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôraznil, že voda by nemala byť vnímaná len ako strategická surovina, ale ako národné bohatstvo. Podľa neho si táto skutočnosť vyžaduje, aby štáty prijali dlhodobé stratégie rozvoja vodárenskej infraštruktúry s jasným finančným zabezpečením a dôrazom na ochranu verejného záujmu. „Štátne a verejné inštitúcie musia konať aktívne a preventívne, namiesto toho, aby riešili problémy až keď nastanú,“ dodal Andrassy.
Pracovná skupina sa zaoberá návrhom auditných metód, kritérií a merateľných ukazovateľov, ktoré umožnia objektívne posúdiť pokrok jednotlivých krajín v oblasti adaptácie na klimatické zmeny a ochrany vodných zdrojov. Kontrolóri z Portugalska prezentujú príklady z rozsiahleho auditu zameraného na hospodárenie s vodou, zatiaľ čo holandskí audítori sa venujú rizikám spojeným s kontrolou zameranou na znižovanie spotreby pitnej vody. Do diskusií sa zapájajú aj odborníci zo štátnych inštitúcií a akademickej obce, vrátane Slovenskej akadémie vied.
Európski kontrolóri upozorňujú na potrebu obmedziť odliv finančných prostriedkov z vodárenského sektora a vytvoriť finančne stabilný systém financovania z viacerých zdrojov. Ten by mal zabezpečiť dostatok prostriedkov na údržbu, opravy a rozvoj kritickej infraštruktúry. Podľa ich skúseností, presmerovanie finančných prostriedkov na vyplácanie dividend, výnosov z dlhopisov, predražené služby alebo marketingové kampane viedlo v mestách ako Paríž, Berlín, Veľká Británia a Česká republika k zhoršeniu technického stavu vodovodov a kanalizácií. Podobná situácia sa objavuje aj v niektorých slovenských vodárenských spoločnostiach.
Modernizačný dlh v oblasti vodovodov a kanalizácií na Slovensku presahuje desať miliárd eur. Viac ako 400 obcí z celkového počtu 2927 stále nemá prístup k verejnému vodovodu a len tri štvrtiny samospráv sú napojené na verejnú kanalizáciu.
Andrassy upozornil, že na Slovensku sa takmer tretina pitnej vody stratí v zemi kvôli poruchám na potrubiach. Preto je nevyhnutné, aby príslušné inštitúcie, ako napríklad Ministerstvo životného prostredia a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, hľadali spôsoby financovania rozvoja vodovodnej infraštruktúry.
Európska komisia prijala stratégiu vodnej odolnosti, ktorá má členským štátom pomôcť pripraviť sa na nedostatok vody a extrémne výkyvy počasia spôsobené klimatickými zmenami. Stratégia zdôrazňuje potrebu strategických partnerstiev a prepojenia štátnych, verejných a súkromných investícií do vodovodov a kanalizácií, s dôrazom na rozširovanie a modernizáciu existujúcej siete. Zodpovednosť za rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry nesie štát spoločne so samosprávami, pričom správa a údržba sú v kompetencii obecných vodárenských spoločností pod kontrolou samospráv. Zabezpečenie udržateľného financovania rozvoja infraštruktúry je primárnou zodpovednosťou štátu.
