Kostelecký: Menej prepadnutých hlasov ovplyvní výsledky volieb
Sociológ Kostelecký predpovedá menší počet prepadnutých hlasov, čo môže zamiešať karty pre vládnu koalíciu. Regionálne rozdiely v kampaniach zostávajú kľúčové.
Sociológ Tomáš Kostelecký upozorňuje, že volebné kampane sa cielene prispôsobujú regionálnym špecifikám.
Content: Praha 1. októbra (TASR) – Volebný systém v Českej republike, kde každý kraj tvorí samostatný volebný obvod, prináša podľa sociológa Tomáša Kosteleckého silnejšie regionálne zastúpenie strán. Kostelecký, pôsobiaci v Sociologickom ústave Akadémie vied ČR, však zároveň kritizuje praktiky krajských organizácií, ktoré niekedy zneužívajú protipražské nálady. V rozhovore pre TASR naznačil, že hoci teoretická šanca na predstihnutie hnutia ANO koalíciou SPOLU existuje, realita je komplikovanejšia.
Kostelecký očakáva výrazný pokles počtu prepadnutých hlasov v porovnaní s voľbami v roku 2021. To by mohlo skomplikovať situáciu súčasnej vládnej koalície, ktorá vtedy profitovala z takmer milióna hlasov od voličov mimoparlamentných strán. Pripomenul, že tieto hlasy tvorili takmer pätinu všetkých odovzdaných. „Päťkoalícia mala po voľbách šťastie. Stačilo málo a nemuseli mať väčšinu,“ uviedol. Podľa neho sa mimoparlamentné strany poučili, vytvárajú spojenectvá a aspoň niektoré z nich majú reálnu šancu dostať sa do parlamentu. „Očakávam menej prepadnutých hlasov, čo hrá proti súčasnej vláde,“ zdôraznil.
České voľby do Poslaneckej snemovne prebiehajú v 14 volebných obvodoch, ktoré kopírujú kraje. Každá strana zostavuje pre každý kraj samostatnú kandidátku. Kostelecký tvrdí, že tento systém posilňuje regionálnu reprezentáciu a zabraňuje prílišnej „pragocentrickosti“ politiky. „Voľby v každom kraji posilňujú krajské organizácie strán. To má výhody aj nevýhody. Výhodou je regionálne zastúpenie. Štyri veľké kraje – Praha, Stredočeský, Juhomoravský a Moravskosliezsky – rozdeľujú spolu asi 90 z 200 mandátov. Aj menšie kraje majú isté zastúpenie,“ vysvetlil.
Za nevýhodu považuje „zvláštne obchody“ medzi krajskými organizáciami a snahu poštvať voličov proti Prahe. „Niektoré strany cielene pracujú s protipražskými náladami,“ povedal Kostelecký a pripomenul, že s tým začal exprezident Miloš Zeman. Ďalším špecifikom je prispôsobovanie kampaní regionálnym špecifikám. Napríklad v Prahe je pre voličov hnutia ANO prijateľnejší Karel Havlíček než Andrej Babiš.
„Strany sa učia a posielajú svojich najznámejších ľudí do krajov, kde majú šancu uspieť. Andrej Babiš nemá so severnou Moravou nič spoločné, ale má tam väčšiu podporu než v stredných Čechách, preto tam kandiduje,“ myslí si sociológ. Dodal, že systém nemá zásadný vplyv na výsledky a voľby s jedným volebným obvodom by skončili podobne.
Sociologický ústav AV ČR pravidelne skúma geografické vzorce správania voličov. Kostelecký tvrdí, že ide o jednu z mála vecí, ktorá je v českej politike stabilná. Ľavicové strany bodujú v Moravskosliezskom, Ústeckom a Karlovarskom kraji. „Sú to chudobnejšie kraje s vyššou nezamestnanosťou, ekonomickými problémami, menej ľuďmi s vysokým vzdelaním a viac ľuďmi v exekúciách,“ spresnil. Pravicové a liberálne strany majú úspech v Prahe, časti Stredočeského kraja a v Brne. Konzervatívnejšie regióny sú južná Morava, Zlínsky kraj a východné a južné Čechy.
„Neočakávam nič zvláštne. Po voľbách porovnáme volebné mapy s predchádzajúcimi a ony sú stále rovnaké alebo veľmi podobné,“ podotkol. Ľudovci majú na Morave dvakrát viac hlasov než v stredných Čechách a to sa nemení.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
