Kúpyschopnosť Slovákov stále nedosiahla úroveň spred inflácie, firmy už platia viac
Reálne mzdy Slovákov sa síce zlepšujú, no stále zaostávajú za obdobím pred infláciou. Firmy už ale platia viac. Ako to ovplyvní ekonomiku?
Slováci síce zarábajú viac, no ich reálna kúpna sila ešte nedosiahla úroveň pred prudkým nárastom cien. Firmy však už pociťujú vyššie náklady na zamestnancov, upozorňuje NBS.
Content: Bratislava 27. septembra (TASR) – Slováci si za svoje peniaze stále nemôžu kúpiť toľko, ako pred nástupom vysokej inflácie. Náklady na prácu pre zamestnávateľov však už túto úroveň prekročili v minulom roku. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej jesennej prognóze ekonomického a menového vývoja.
„Po výraznom poklese v roku 2022, kedy ceny prudko stúpli, sa reálne mzdy na Slovensku začali postupne zotavovať. V súčasnosti rastú nominálne platy rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny, čo znamená, že si zamestnanci môžu za svoje peniaze opäť dovoliť viac,“ uviedla centrálna banka.
V druhom štvrťroku tohto roka bola priemerná reálna mzda na zamestnanca približne o jedno percento nižšia ako na konci roka 2021. Oproti štvrtému štvrťroku 2022, kedy reálne mzdy klesali o približne osem percent, však ide o výrazné zlepšenie. „Postupné zvyšovanie kúpnej sily môže zmierniť tlak na rýchle zvyšovanie miezd, hoci mnohí zamestnanci stále pociťujú stratu a nemôžu si dovoliť toľko, ako pred krízou,“ konštatuje NBS.
Zatiaľ čo pre zamestnancov sú mzdy predovšetkým ukazovateľom životnej úrovne, pre firmy predstavujú najmä nákladovú položku, ktorú porovnávajú s cenami svojich produktov. Reálne náklady na prácu pre výrobcov prekročili úroveň spred inflačného šoku už v roku 2023. „Napriek tomu, že reálna kúpna sila zamestnancov ešte nedosiahla úroveň pred infláciou, zamestnávatelia už pociťujú vyššie náklady na mzdy,“ vysvetlila banka.
Situácia sa líši v závislosti od odvetvia ekonomiky, keďže aj rast miezd je v jednotlivých sektoroch odlišný. V službách reálne mzdy už takmer úplne dobehli alebo aj predbehli predchádzajúce úrovne, zatiaľ čo v priemysle a stavebníctve sú stále nižšie.
„Otvorenie ekonomiky po pandémii a zvýšený dopyt po práci viedli k rýchlejšiemu rastu platov v službách. Vo verejných službách, ako je štátna správa, zdravotníctvo a školstvo, sa nominálne mzdy zvyšovali rýchlo. Naopak, odvetvia náročné na energie a vystavené zahraničnej konkurencii, najmä priemysel a stavebníctvo, niesli ťažšie bremeno zdražovania,“ uviedla NBS.
V porovnaní s vývojom v eurozóne je situácia na Slovensku horšia z pohľadu spotrebiteľa aj zamestnávateľa. Výnimkou sú iba zamestnanci vo verejných službách.
