Kvôli odlovu bobrov žalujú aktivisti štát

Nadácia Aevis a iniciatíva My sme les podali žalobu na Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) pre povolenie odstrelenia 36 bobrov.

Content: Bratislava 17. júla (TASR) – Dve environmentálne organizácie, Nadácia Aevis a iniciatíva My sme les, sa rozhodli právne napadnúť Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) za to, že povolilo usmrtenie 36 bobrov. Podľa ich tvrdení rezort svojím rozhodnutím ignoruje európsku legislatívu, konkrétne smernicu o biotopoch. Iniciatíva My sme les o tom informovala verejnosť. MŽP v reakcii pre TASR uviedlo, že výnimku vydalo v súlade s platnými zákonmi a na základe odborného posudku od Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR.

Ministerstvo tvrdí, že januárová výnimka na odstrel 36 bobrov na východe Slovenska bola nevyhnutná, pretože bobry spôsobovali škody na ochranných hrádzach. Enviroorganizácie však po analýze tohto rozhodnutia dospeli k záveru, že je v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. Preto sa v spolupráci s organizáciou Via Iuris obrátili na súd so žiadosťou o zrušenie rozhodnutia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) pre jeho údajnú nezákonnosť. „Ministerstvo nezdôvodnilo, prečo nie je možné zabrániť škodám na hrádzach usmrtením menšieho počtu bobrov, ako je povolených 36,“ vyhlásil Marián Hletko z My sme les. Zdôraznil, že Súdny dvor Európskej únie už rozhodol, že počet jedincov, na ktorých sa výnimka vzťahuje, musí byť obmedzený na minimum nevyhnutné na riešenie daného problému.

Ochranári zároveň kritizujú ministra za to, že povolil držbu usmrtených bobrov bez akýchkoľvek podmienok, ktoré by zabezpečili ich evidenciu a následnú kontrolu. Poukazujú na to, že národná aj európska legislatíva zakazujú držbu chránených živočíchov alebo ich častí. „Ministerstvo povolilo výnimku na držbu usmrtených bobrov bez toho, aby určilo, kto a kde bude môcť túto inak zakázanú činnosť vykonávať. Takýto postup je v rozpore so smernicou o biotopoch a môže viesť k nelegálnemu obchodu s chránenými druhmi,“ povedal Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Podľa organizácií v rozhodnutiach o odstrele bobrov chýba argumentácia, ktorá by odôvodnila vydanie výnimky na držbu mŕtvych bobrov. „Rozhodnutie správneho orgánu musí jasne definovať cieľ, ktorý sa vydaním výnimky sleduje. Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že ciele uvádzané na podporu výnimky musia byť jasné, presné a riadne zdôvodnené v rozhodnutí o výnimke,“ uviedla advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Via Iuris.

MŽP reagovalo, že aktivisti šíria nepravdivé informácie, napríklad tvrdenia, že bobry už 30 miliónov rokov chránia ľudí pred povodňami a že protipovodňové opatrenia by sa mali prenechať bobrom. „Takýto pohľad na svet odmietame. Nikto nepopiera, že bobor je chránený živočích, ale ochrana ľudí a ich majetku má vyššiu prioritu, a preto je nutné prijímať opatrenia v súlade so zákonom,“ uviedol odbor komunikácie envirorezortu. Dodal, že v minulosti sa zvažovalo aj použitie kari sietí, ktoré navrhovalo bývalé vedenie ŠOP. Slovenský vodohospodársky podnik prepočítal ich cenu a zistil, že náklady by dosiahli približne 350 miliónov eur, keďže ide o desiatky kilometrov vodných tokov a rozsiahle plochy hrádzí, tvrdí MŽP.