Lagarde: Obchodná dohoda EÚ-USA v súlade s očakávaniami ECB
Šéfka ECB hodnotí dopady obchodnej dohody EÚ s USA. Ako ovplyvní hospodársky rast eurozóny a na čo by sa mala Európa zamerať?
Riziká pretrvávajú v strategických odvetviach, ako sú farmácia a výroba čipov.
Content: Brusel 20. augusta (TASR) – Nedávno uzavretá obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v oblasti ciel sa pohybuje v rámci predpokladov Európskej centrálnej banky (ECB). Christine Lagardeová, prezidentka ECB, však poukázala na pretrvávajúcu neistotu v dôležitých odvetviach, ako sú farmaceutický priemysel a polovodiče. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Dohoda, ktorá bola dosiahnutá koncom júla, spočíva v zavedení dodatočných 15% ciel na väčšinu tovarov vyvážaných z členských štátov EÚ do USA. Hoci toto opatrenie zabránilo rozsiahlej obchodnej vojne, nové colné bariéry môžu spomaliť hospodársky rast.
„Dohoda implikuje priemerné efektívne clo v rozmedzí 12 % až 16 % na dovoz tovaru z eurozóny do USA,“ uviedla Lagardeová na obchodnom fóre v Ženeve. Dodala, že toto clo je mierne vyššie, ale stále blízke hodnotám zahrnutým v júnových prognózach ECB. Dopad dohody je výrazne menší, ako by bol v prípade „čierneho scenára“ s clami presahujúcimi 20 %.
Podľa júnových prognóz ECB by eurozóna mala v roku 2026 dosiahnuť hospodársky rast 1,1 %. Nepriaznivý výsledok obchodných rokovaní s clami nad 20 % by tento rast znížil na 0,7 %.
Lagardeová zdôraznila, že EÚ, ktorá sa tradične spolieha na zahraničný obchod, by mala diverzifikovať svoje obchodné aktivity s inými krajinami. Cieľom je udržať hospodársky rast a kompenzovať negatívny vplyv amerických ciel.
„Hoci USA zostávajú najdôležitejším obchodným partnerom Európy, EÚ by sa mala zamerať na posilnenie obchodných väzieb aj s inými krajinami a využiť výhody svojej exportne orientovanej ekonomiky,“ uzavrela šéfka ECB.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
