Lecornu navrhuje zmraziť dôchodkovú reformu do volieb 2027

Pred kľúčovým parlamentným vystúpením premiér Lecornu diskutoval s ministrami o návrhu rozpočtu na rok 2026, ktorý musí byť schválený do konca roka.

Content: Paríž, 14. októbra (TASR) – Francúzsky premiér Sébastien Lecornu v utorok verejne deklaroval podporu pozastaveniu platnosti nepopulárnej dôchodkovej reformy, ktorá posunula vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Pozastavenie by malo trvať až do prezidentských volieb v roku 2027. Správu priniesla agentúra AFP, informuje TASR.

„Navrhnem parlamentu na jeseň zmraziť dôchodkovú reformu z roku 2023 až do prezidentských volieb. Odteraz až do januára 2028 sa vek odchodu do dôchodku nezvýši, čo je explicitná požiadavka odborov CFDT,“ vyhlásil Lecornu pred poslancami Národného zhromaždenia.

Pred prejavom v parlamente premiér rokoval s členmi vlády o návrhoch štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorého schválenie je nevyhnutné do konca tohto roka.

Lecornuov návrh je reakciou na zásadnú požiadavku Socialistickej strany (PS), od ktorej podpory závisí stabilita súčasnej vlády.

Vláda už čelí dvom návrhom na vyslovenie nedôvery, ktoré predložili krajne ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) a krajne pravicové Národné združenie (RN). Hoci tieto strany nemajú dostatočný počet hlasov na pád vlády, premiér by mohol stratiť väčšinu, ak by sa k nim pridala aj PS.

Lecornu vo svojom prejave upozornil, že pozastavenie reformy bude v roku 2027 stáť približne 400 miliónov eur a dotkne sa 3,5 milióna Francúzov. „Túto sumu bude potrebné kompenzovať úsporami. Nesmie to ísť na úkor zvýšenia deficitu,“ zdôraznil.

Premiér označil dôchodky za kľúčovú tému, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Oznámil, že na jeseň poverí ministra práce a sociálnej kohézie začatím rokovaní o zlepšení kariérneho rastu a kvalifikácie pre ľudí s nižšími príjmami.

Lecornu navrhol usporiadať v najbližších týždňoch konferenciu o dôchodkoch a zamestnanosti v spolupráci so sociálnymi partnermi. Vláda je pripravená transponovať výsledky tejto konferencie do zákona, ak sa dosiahne relevantná dohoda. Prvé závery by mohli byť známe už na jar 2026.

Premiér tiež avizoval „cielené a mimoriadne zvýšenie daní pre určité veľmi veľké spoločnosti“ s cieľom lepšie rozložiť daňovú záťaž a udržať kontrolu nad prerozdeľovaním daní.

Rozhodnutie prezidenta Emmanuela Macrona opätovne poveriť Lecornua vedením vlády vyvoláva kritiku strán z oboch okrajov politického spektra. Tento bývalý minister obrany je už štvrtým premiérom Francúzska za menej ako rok. Kým RN vyzýva Macrona na rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb, LFI žiada prezidentovo odstúpenie.

Opätovné vymenovanie Lecornua sa vníma ako pokus Macrona oživiť presadzovanie reforiem. Problémom je, že Macronov centristický tábor nemá v Národnom zhromaždení väčšinu a prezident čelí rastúcej kritike aj vo vlastných radoch.

Minuloročné Macronovo nečakané rozhodnutie rozpustiť Národné zhromaždenie viedlo vo Francúzsku k patovej situácii a politickej paralýze. Po sérii pádov menšinových vlád krajina čelí rastúcej chudobe a zhoršujúcej sa dlhovej kríze, ktorá znepokojuje finančné trhy a partnerov v EÚ.