Lipavský: Európa musí reagovať silnejšie, ak Putin neustúpi
Jan Lipavský varuje, že ak Putin neprestane s požiadavkami, Európa musí sprísniť svoj postoj, aby obránila princíp nemennosti hraníc silou.
Český minister zahraničných vecí zdôraznil, že k diplomatickým rokovaniam Rusko dotlačila kombinácia faktorov: statočný odpor Ukrajiny, západné sankcie a rozsiahla podpora Kyjeva.
Content: Praha 18. augusta (TASR) – Európa musí neochvejne stáť na princípe, že štátne hranice sa nesmú meniť vojenskou agresiou. Ak ruský prezident Vladimir Putin bude pokračovať vo svojich požiadavkách a odmieta ukončiť vojnu na Ukrajine, Európa by mala byť pripravená na ďalšie kroky, vrátane sprísnenia sankcií. Uviedol to český minister zahraničných vecí Jan Lipavský v pondelkovej relácii Ptám se já na webe Seznam Zprávy, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Na otázku, ako by reagoval, keby ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ruské ultimáta ohľadom stiahnutia sa z Donbasu, Lipavský odpovedal, že sa nedokáže plne vcítiť do Zelenského pozície. „On pozná silu, ktorú má v rukách. Vidí jednotu Ukrajiny a jej schopnosť brániť sa ruskej agresii. Putinove požiadavky sú, samozrejme, absolútne neprijateľné... Tri roky nedokázal dobyť 'hrad' a teraz hovorí: 'Dajte mi kľúče od hradu a bude mier',“ povedal Lipavský.
Minister zdôraznil, že Putina k rokovaciemu stolu priviedla kombinácia odhodlania ukrajinskej armády a obyvateľstva, ekonomických sankcií a rozsiahlej podpory Ukrajiny zo strany Západu – humanitárnej, vojenskej aj inej. „Musíme byť pripravení pritvrdiť, ak Putin bude naďalej vznášať tieto absurdné požiadavky a odmietať ukončenie vojny... Pre nás, pre Európanov, je zásadné, aby sme bránili princíp, že hranice sa nesmú meniť silou,“ dodal.
Podľa šéfa českej diplomacie mier nesmie znamenať kapituláciu Ukrajiny. „Mier musí znamenať bezpečnosť v Európe a garanciu, že Putin neobnoví vojnu o päť rokov, alebo aj skôr, pretože vidíme, ako masívne zbrojí,“ povedal Lipavský. Vyjadril presvedčenie, že Európa si udrží podporu Spojených štátov. Priebeh detailných rokovaní pred a po summite amerického a ruského prezidenta na Aljaške mu vraj dáva nádej v tento scenár.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
