Lipavský skeptický voči rýchlemu prímeriu na Ukrajine, žiada silnejšie sankcie
Lipavský vyjadril skepsu ohľadom skorého prímeria. Zároveň podporuje sprísnenie sankcií a obmedzenie pohybu ruských diplomatov v Schengene.
Minister zahraničných vecí Jan Lipavský zdieľa obavy prezidenta Pavla ohľadom vyhliadok na skoré ukončenie konfliktu a presadzuje posilnenie sankcií voči Rusku ako nástroj nátlaku.
Content: Brusel/Praha 20. mája (TASR) – Slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom stiahnutí USA z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou neprekvapili šéfa českej diplomacie Jana Lipavského. Počas utorkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli vyjadril presvedčenie, že Rusko nemá záujem o mier a bude pokračovať vo vojne, čím spochybnil možnosť rýchleho dosiahnutia prímeria.
„Vývoj na Ukrajine potvrdzuje, kto reálne usiluje o mier a kto preferuje vojnu – a tým je ruská strana. Mali už mnoho príležitostí na dosiahnutie dohody. Som veľmi skeptický ohľadom rýchleho prímeria. Žiaľ, táto skepsa sa potvrdzuje, ako ukazuje aj výsledok spomínaného telefonátu,“ povedal Lipavský. Zároveň dodal, že Česká republika je pripravená zapojiť sa do rokovaní o prípadných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, napríklad v rámci „koalície ochotných“.
Lipavský privítal schválenie 17. balíka sankcií proti Rusku. Podporuje aj iniciatívu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na prípravu ďalšieho balíka sankcií. Do tohto balíka by chcel presadiť český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov, technického personálu a ich rodinných príslušníkov v schengenskom priestore.
Rovnako ako prezident Petr Pavel, aj Lipavský považuje za nevyhnutné, aby Západ zvýšil tlak na Rusko prostredníctvom prísnejších sankcií. Poukázal na pripravovaný balík opatrení v americkom Kongrese, ktorý označil za „silný signál“.
Minister Lipavský sa plánuje venovať aj budúcnosti Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ktoré hľadá nové spôsoby fungovania. Považuje jeho činnosť za zásadnú pre európsku bezpečnosť. „Je dôležité, aby sme diskutovali o tom, ako zabezpečiť pokračovanie činnosti a poslania rádia, prípadne aj s úpravou rozsahu a veľkosti inštitúcie,“ uzavrel Lipavský.
