Litva má novú vládu na čele s Ingou Ruginiené
Nová litovská vláda nastupuje s prioritami: posilnenie obrany, podpora Ukrajiny a snaha o zlepšenie vzťahov s Čínou.
Po rezignácii premiéra Gintautasa Paluckasa pre korupčné obvinenia, Litva vymenovala novú vládu pod vedením Ingy Ruginiené.
Content: Vilnius, 25. septembra (TASR) – Litva má od štvrtka novú vládu, ktorú vedie premiérka Inga Ruginiené, politička z Litovskej sociálnodemokratickej strany (LSPD). Podľa agentúry AFP, ktorá o udalosti informovala, si nový kabinet stanovil za hlavné ciele pokračovať v rozsiahlych investíciách do obrany štátu, podporovať Ukrajinu a pracovať na normalizácii vzťahov s Čínou.
Začiatkom augusta rezignoval premiér Gintautas Paluckas, ktorý bol zároveň šéfom LSPD, v dôsledku podozrení z korupcie. Počas prechodného obdobia, až do vymenovania novej vlády, viedol krajinu minister financií Rimantas Šadžius. Inga Ruginiené pred nástupom do funkcie premiérky pôsobila ako ministerka sociálneho zabezpečenia a práce.
Nová vláda získala vo štvrtok jasnú podporu v parlamente, keď ju podporilo 80 zo 122 prítomných poslancov. Vládnu koalíciu tvorí okrem LSPD aj populistická strana Nemuno Aušra, Únia litovských farmárov a zelených, zástupcovia poľskej menšiny a niekoľko nezávislých poslancov.
Vo svojom programovom vyhlásení sa nová vláda zaviazala vyčleniť minimálne päť percent HDP na obranu a prijať "aktívne opatrenia na zabezpečenie pokračovania medzinárodnej izolácie Ruska a Bieloruska". Zároveň sa zaviazala poskytnúť 0,25 percenta svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine, čím chce inšpirovať aj ostatné krajiny Európskej únie, aby nasledovali jej príklad.
Vláda premiérky Ruginiené deklarovala zámer "normalizovať diplomatické vzťahy s Čínou v rovnakej miere ako ostatné členské štáty EÚ".
Vzťahy medzi Litvou a Čínou sa zhoršili po tom, čo Litva v roku 2021 povolila Taiwanu otvoriť vo Vilniuse de facto ambasádu pod vlastným menom. Tento krok porušil zvyklosti, podľa ktorých Taiwan používal pre svoje zastupiteľstvá označenie Tchajpejské reprezentačné kancelárie.
Peking následne stiahol svojho veľvyslanca z Vilniusu, znížil úroveň diplomatických vzťahov s Litvou a vyzval medzinárodné spoločnosti, aby prerušili obchodné kontakty s Litvou.
