LOZ reaguje: Financovanie miezd zdravotníkov je zabezpečené, problém je v nemocniciach?
LOZ odmieta kritiku nemocníc ohľadom dopadov dohody s vládou. Tvrdí, že financie na mzdy zdravotníkov sú vyčlenené a poukazuje na hospodárenie nemocníc.
Podľa Petra Visolajského, predsedu LOZ, dohoda s vládou zahŕňala aj personálny audit v nemocniciach zameraný na efektívnosť úväzkov.
Content: Bratislava 29. októbra (TASR) – Lekárske odborové združenie (LOZ) reaguje na obavy Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a Asociácie štátnych nemocníc (AŠN) SR ohľadom finančných dopadov dohody medzi LOZ a vládou, ktorá má podľa spomínaných asociácií viesť k nestabilite systému. Predseda LOZ, Peter Visolajský, pre TASR uviedol, že rozpočet na mzdy lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov je zabezpečený a peniaze boli pridelené zdravotným poisťovniam s cieľom ich následného prerozdelenia nemocniciam. Ak nemocnice tieto prostriedky nemajú k dispozícii, podľa Visolajského je potrebné pýtať sa na zodpovednosť ich manažmentov.
„Financovanie miezd lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach je zabezpečené a plne kryté v rozpočte zdravotníctva. Poisťovne dostávajú z rozpočtu finančné prostriedky určené na tento účel a sú povinné ich poskytnúť nemocniciam na pokrytie nákladov spojených so zákonom stanovenými mzdami,“ vysvetlil Visolajský. Zdôraznil, že najväčšou položkou v mzdových nákladoch nemocníc sú mzdy sestier. „Rozhodne nemožno tvrdiť, že mzdy sestier na Slovensku sú vysoké. Ministerstvo zdravotníctva SR potvrdzuje, že mzdové náklady fakultných a univerzitných nemocníc predstavujú priemerne 44 percent celkových výdavkov nemocníc, pričom ide o náklady na všetkých zamestnancov, z ktorých najväčšiu časť tvoria sestry. Náklady na lekárov predstavujú približne 15 % výdavkov nemocníc,“ dodal.
Visolajský tiež objasnil, že skrátenie týždenného pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny je iba zosúladením praxe so zákonom, ktorý stanovuje 37,5-hodinový pracovný čas pre nepretržitú prevádzku. Zdôraznil, že dohoda LOZ a vlády sa netýkala súkromných nemocníc, ale aj v niektorých neštátnych zariadeniach bol 37,5-hodinový pracovný čas bežný už pred uzavretím dohody.
Súčasťou dohody medzi LOZ a vládou je aj personálny audit v nemocniciach, ktorý má vykonať ministerstvo zdravotníctva, a posúdenie problematiky pracovných úväzkov zamestnancov. „Zároveň dohoda obsahuje úpravu zákona, podľa ktorej sa od roku 2026 nebude vzťahovať zákon o mzde na lekárov s úväzkom nižším ako 0,5, teda im nebude garantovaná mzda zákonom. Preto považujem vyjadrenia Asociácie nemocníc Slovenska za zavádzajúce,“ uzavrel Visolajský.
ANS varovala, že dôsledky dohody medzi LOZ a vládou o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve vedú k destabilizácii systému zdravotníctva. Podľa ANS situáciu zhoršuje dramatický nárast mzdových nákladov a pokles výkonov v dôsledku skrátenia pracovného času. AŠN SR tiež upozornila na výrazné zvýšenie personálnych nákladov, ktoré má zásadný vplyv na hospodárenie nemocníc.
AŠN SR uviedla, že niektoré zdravotnícke zariadenia už teraz musia použiť viac ako 80 percent príjmov od zdravotných poisťovní na pokrytie mzdových nákladov, čo znamená nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie ostatných nákladov. Očakávaný nárast osobných nákladov v roku 2025 oproti predchádzajúcemu roku predstavuje pre všetkých 24 nemocníc združených v AŠN SR približne 180 miliónov eur.