Ľuboš Bartečko: Z majstra sveta trénerom v Nashville

Niekdajší hviezdny útočník, známy z legendárneho útoku so Šatanom a Handzušom, si v USA buduje novú kariéru.

Content: Nashville 20. októbra (TASR) – Ľuboš Bartečko, niekdajší pilier slovenskej zlatej generácie a držiteľ cenných kovov z majstrovstiev sveta, zavesil korčule na klinec pred deviatimi rokmi a zamieril za oceán. V Nashville, Tennessee, sa venuje trénerskej práci a rozvoju mladých talentov, čím si plní svoj americký sen.

S Miroslavom Šatanom a Michalom Handzušom vytvoril úderný útok, ktorý výrazne prispel k zisku prvých slovenských medailí po vzniku samostatnej republiky. Bartečko reprezentoval Slovensko na šiestich svetových šampionátoch, troch olympiádach a Svetovom pohári. Nechýbal ani na ZOH 2010 vo Vancouveri, kde bol slovenský tím blízko k historickému úspechu. V pamäti fanúšikov zostane aj jeho rozhodujúci gól proti Maďarsku na MS 2009, ktorým zabránil blamáži. S reprezentačnou kariérou sa rozlúčil na domácom šampionáte v Bratislave v roku 2011, rovnako ako mnohí jeho spoluhráči z generácie. Definitívne ukončil aktívnu kariéru v roku 2016.

Počas svojej kariéry okúsil viaceré popredné európske ligy a v zámorskej NHL odohral 269 zápasov. Najviac sa mu darilo v St. Louis, kde s Handzušom a Pavlom Demitrom tvorili obávanú formáciu. Neskôr pôsobil aj v Atlante Thrashers. „Prešiel som si všetkými úrovňami, od nižších súťaží až po NHL. S radosťou spomínam na časy v reprezentácii. Začali sme v roku 2000 prvou medailou z MS a vyvrcholili vo Vancouveri. Na tie spoločné roky sa nedá zabudnúť. Reprezentácia bola pre mňa vždy niečo extra, tešil som sa na ňu. V tíme vládla skvelá atmosféra, ktorú ani neviem opísať. Ukázalo sa, aké dôležité je prostredie, ktoré sme si vytvorili. Stretávali sme sa aj mimo ľadu, čo prispelo k našim úspechom. Boli to nezabudnuteľné časy. Pripomínajú mi ich aj reprezentačné dresy, ktoré mám vystavené v tréningovom centre,“ povedal Bartečko pre TASR.

Po zisku titulu majstra sveta v roku 2002 sa oženil s Američankou Natashou a bolo jasné, že po ukončení kariéry sa usadí v USA. „Po skončení kariéry som sa vrátil do St. Louis, odkiaľ pochádza moja manželka. Žili sme tam asi 3-4 roky, syn tam hral hokej. Potom mi mládežnícka hokejová organizácia v Nashville ponúkla trénerskú prácu. Zapáčilo sa mi tam a zostali sme,“ vysvetlil.

Krátko po zisku zlata z MS 2002 sa oženil s Američankou Natashou a bolo zrejmé, že po kariére sa usadí v USA. „Keď som skončil s hokejovou kariérou, vrátil som sa do St. Louis. Pochádza odtiaľ moja manželka. Boli sme tam asi 3-4 roky, syn tam hral hokej. Potom mi mládežnícka hokejová organizácia v Nashville ponúkla prácu trénera. Zapáčilo sa mi tam a ostali sme v Nashville. Je to nádherné mesto. Stretol som tu skvelých ľudí.“

Po hráčskej kariére sa pokúšal vybudovať športový komplex v Poprade s Radoslavom Suchým a Miroslavom Škovirom, no projekt sa nepodarilo zrealizovať. Vlastné centrum pre rozvoj mladých hokejistov však zostalo jeho cieľom.

Nakoniec si ho splnil v USA. „Začal som v mládežníckom hokeji. Neskôr sme s Martinom Eratom postavili halu, tréningové centrum a založili mládežnícky klub. Po piatich rokoch mi jeden známy navrhol, aby som vytvoril juniorský tím. Po troch rokoch sa ma spýtal, či by som ho nechcel kúpiť. S obchodným partnerom sme do toho išli a teraz som majiteľ tímu do 18 rokov a zároveň aj jeho hlavný tréner. K tomu som asistent trénera v tíme do 18 rokov a mám na starosti rozvoj hráčov. Presťahovali sme sa z haly s Martinom Eratom do novej haly severne od Nashvillu. Máme tam dve ľadové plochy a tréningové centrum s ihriskom s umelou trávou. Tá Eratova hala bola pre nás drahá,“ prezradil Bartečko.

Už v 90. rokoch, počas pôsobenia v nižších zámorských ligách, začal uvažovať o živote v USA. „Amerika sa mi páčila od začiatku. Vyhovuje mi tamojšia kultúra a život. Našiel som si tam manželku a usadil som sa. Som spokojný tam, kde je dobré prostredie a obklopujú ma správni ľudia. Podarilo sa nám vybudovať hokejový biznis a cítim, že som sa v ňom našiel. Chcel som to robiť aj na Slovensku, ale nevyšlo to. Tu je to jednoduchšie. Išiel som za svojím cieľom – venovať sa rozvoju hráčov.“

Hokejový rozvoj mladých hráčov je jeho vášeň. Za dekádu v tejto oblasti sa stretol s množstvom talentov z rôznych prostredí. „Kľúčové je prostredie, v ktorom hráč vyrastá. Môže trénovať hodinu na ľade, ale dôležité je, čo robí potom. Veľký rozdiel je, či má hráč rodičov alkoholikov alebo je obklopený hokejom. Toto ovplyvňuje jeho rast a prenáša sa to na ľad. Hráči môžu mať aj štyri tréningy denne, ale bez zázemia a podpory to nemá význam,“ zdôraznil.

V dobe plnej lákadiel je dôležité vzbudiť v mladých ľuďoch lásku k športu. „Rodičia často chcú dosiahnuť viac ako samotný chlapec. Tlačia na neho a chodia za trénermi, aj keď on to až tak nechce. Preto je dôležité vybudovať lásku k hokeju už v štyroch rokoch. Nie je potrebné tlačiť na mladých hráčov s privátnymi tréningami. Dôležité je vytvoriť motivujúce prostredie aj v neskoršom veku. Ak si tú lásku k hokeju nevytvorí skôr, my tréneri už potom veľa nezmôžeme. Nie som tu na to, aby som nútil 18-ročného hráča ísť naplno do tréningov,“ povedal Bartečko.

K hokeju priviedol aj svojho syna Dominika, ktorý má slovenské aj americké občianstvo a hrá v univerzitnej lige NCAA. „Odkedy hrá v univerzitnej lige, zmenil sa môj prístup k nemu. Uvedomil som si, že ho mám podporovať v tom, čo chce on, nie ja. Ak chce hrať hokej, vytvorím mu podmienky. Ak sa rozhodneš hrať hokej, rob to naplno. Má šancu dostať sa do profesionálneho hokeja cez univerzitu. NCAA je dnes možno kvalitnejšia ako AHL.