Luka Modrič: Chorvátsky Maestro oslavuje 40. narodeniny
Chorvátsky stredopoliar Luka Modrič, oslavuje 40 rokov. Od skromných začiatkov poznačených vojnou až po zisk Zlatej lopty, jeho príbeh inšpiruje.
Luka Modrič, chorvátsky futbalový virtuóz, dosahuje významný míľnik a napriek pokračujúcej aktívnej kariére si už zabezpečil miesto medzi legendami.
Content: Bratislava 9. septembra (TASR) - Luka Modrič, chorvátsky futbalový mág, oslavuje v utorok 9. septembra svoje 40. narodeniny. Hoci stále aktívne hrá na najvyššej úrovni, jeho meno už rezonuje medzi najväčšími legendami svetového futbalu.
Rodák zo Zadaru, s výškou 172 cm, premenil svoju relatívne nízku postavu na prednosť. Jeho nízke ťažisko mu umožňuje vynikajúcu obratnosť, rýchle zmeny smeru a majstrovské ovládanie lopty oboma nohami.
Jeho detstvo bolo hlboko ovplyvnené vojnou na Balkáne. Pochádza z dediny Modriči, situovanej na južných svahoch Velebitu. V roku 1991, počas chorvátskeho boja za nezávislosť, musela rodina utiecť. Jeho starý otec bol popravený srbskými povstalcami a ich domov bol zničený. Ako utečenec strávil sedem rokov s rodinou v zadarských hoteloch Kolovare a Iž. Jeho otec pracoval ako letecký mechanik v chorvátskej armáde. V čase, keď na Zadar dopadali tisíce bômb, futbal pre Modriča predstavoval únik od krutej reality vojny. Na toto obdobie spomína ako na ťažké časy, ktoré ho však formovali ako človeka. S rovesníkmi hral futbal na hotelovom parkovisku, pričom sa snažili od vojny odosobniť.
S podporou rodiny sa zúčastňoval futbalových kempov a trénoval v NK Zadar pod vedením Domagoja Bašiča. Ten rozvíjal jeho talent a v 16 rokoch mu pomohol prestúpiť do Dinama Záhreb. Po jednej sezóne v mládežníckom tíme putoval na hosťovanie do bosnianskeho HŠK Zrinjski Mostar. Tam sa jeho všestrannosť ešte viac rozvinula a v 18 rokoch ho vyhlásili za najlepšieho hráča ligy. "Kto zvládne Bosniansku Premier League, zvládne hrať všade," povedal vtedy Modrič, narážajúc na fyzickú náročnosť súťaže. Následne hosťoval v chorvátskom Interi Zaprešič, kde pomohol tímu k druhému miestu v lige a postupu do predkola Pohára UEFA. V roku 2004 získal ocenenie Chorvátska futbalová nádej roka a v roku 2005 sa vrátil do Dinama Záhreb.
V Diname sa mu darilo a po podpise desaťročnej zmluvy pomohol tímu k viacerým trofejám. Počas štyroch sezón zaznamenal 31 gólov a 29 asistencií v lige, čo pritiahlo pozornosť popredných európskych klubov. V roku 2008 prestúpil do Tottenhamu Hotspur za 16,5 milióna libier. V Anglicku sa stretol s počiatočnými posmeškami kvôli svojej výške, na čo reagoval: "Kritici ma ženú dopredu. Chcem ukázať, že sa mýlia. Možno vyzerám malý, ale som silný psychicky aj fyzicky a nikdy som nemal problém so svojou výškou."
Keď sa trénerom Tottenhamu stal Harry Redknapp, postavil hru tímu okolo Modriča. "Je to fantastický hráč, sen každého trénera. Trénuje ako démon a nikdy sa nesťažuje. Na ihrisku pracuje s loptou aj bez nej a dokáže prekonať obrancov trikom aj prihrávkou. Mohol by hrať v ktoromkoľvek tíme v prvej štvorke," vyhlásil Redknapp. O Modriča sa zaujímala najmä Chelsea. Svoj posledný gól za Tottenham strelil 2. mája proti Boltonu Wanderers volejom z 23 metrov.
Neskôr však zamieril do španielskeho Realu Madrid. Podpísal zmluvu na 5 rokov a Tottenham za neho inkasoval 30 miliónov libier. V Reale si upevnil pozíciu, mal najpresnejšie prihrávky v súťaži a zbieral trofeje. Získal štyri tituly v La Lige a šesť trofejí v Lige majstrov. V roku 2018 získal Zlatú loptu. Jeho herný štýl mu priniesol prezývky ako "majster stredu poľa" a "kúzelník". V januári tohto roka skóroval proti Valencii vo veku 39 rokov a 116 dní, čím sa stal najstarším strelcom v histórii Realu. Následne prišla ponuka z AC Miláno, kde Chorvát pôsobí v súčasnosti. Lúčenie s Realom bolo ťažké: "Zažil som úžasné momenty. Nemožné zvraty, finále, oslavy a mnoho magických okamihov. Vyhral som všetko a som veľmi šťastný."
Modrič zohrával kľúčovú úlohu aj v chorvátskom národnom tíme. Na MS 2018 prehral vo finále s Francúzskom 2:4, čo je zatiaľ najväčší úspech krajiny. Modrič bol lídrom tímu a po príchode domov ho so spoluhráčmi vítali desaťtisíce fanúšikov. O štyri roky neskôr sa Chorváti opäť dostali do semifinále na MS, ale prehrali s Argentínou. V zápase o 3. miesto zdolali Maroko 2:1.
Jeho význam pre Chorvátsko podčiarkuje aj fakt, že v roku 2019 vydala Chorvátska pošta známku s jeho podobizňou. S manželkou Vanjou Bosničovou má tri deti a aktívne sa angažuje v charitatívnych projektoch.
