Maďarsko: Núdzový stav predĺžený, opozícia kritická
Vláda Viktora Orbána získala mandát na predĺženie núdzového stavu do roku 2026, čo vyvolalo ostrú kritiku opozície.
Maďarský parlament odobril pokračovanie núdzového stavu s odvolaním sa na vojnu na Ukrajine.
Content: Budapešť (TASR) – Maďarské Národné zhromaždenie schválilo predĺženie núdzového stavu, ktorý bol pôvodne zavedený v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rozhodnutie, prijaté hlasmi poslancov vládnej koalície Fidesz-KDNP, umožňuje vláde predĺžiť trvanie tohto stavu až do 13. mája 2026. Podľa servera index.hu by toto predĺženie mohlo znamenať, že budúcoročné parlamentné voľby sa budú konať za mimoriadnych právnych podmienok.
Návrh na predĺženie predložil vicepremiér Zsolt Semjén, ktorý argumentoval potrebou riešiť humanitárne a bezpečnostné dopady vojny na Ukrajine v Maďarsku. Cieľom je podľa neho predchádzať a zvládať potenciálne negatívne dôsledky konfliktu.
Opozícia návrh ostro odsúdila počas mimoriadneho zasadnutia parlamentu 7. októbra. Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Róbert Répássy však zdôraznil, že vláda nepožaduje neobmedzené právomoci.
Vláda Viktora Orbána prvýkrát informovala o svojom zámere predĺžiť núdzový stav 1. októbra, argumentujúc tým, že vojna na Ukrajine, v susedstve Maďarska, spôsobila humanitárnu krízu nevídanú od druhej svetovej vojny a zásadne zmenila európsku ekonomickú situáciu.
Udržiavanie núdzového stavu má vláde poskytnúť právny rámec na rýchle a efektívne prijímanie opatrení na pomoc utečencom a na ochranu fyzickej, ekonomickej a energetickej bezpečnosti krajiny.
Počas núdzového stavu môže vláda vydávať dekréty, pozastavovať platnosť niektorých zákonov a prijímať mimoriadne opatrenia.
Po voľbách v roku 2022 bol 10. dodatkom k ústave zavedený nový výnimočný stav, ktorý bol odvtedy pravidelne predlžovaný vládnou väčšinou každých šesť mesiacov.
Podľa platných zákonov môže vláda vyhlásiť núdzový stav na 30 dní, pričom jeho predĺženie až o 180 dní si vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny v parlamente.
Prvýkrát bol núdzový stav vyhlásený v marci 2016 v reakcii na masovú migráciu a následne bol opakovane predlžovaný.
Kritici varujú, že vláda môže prostredníctvom nariadení prijímaných v núdzovom stave obchádzať zákony a obmedzovať základné práva občanov.
(spravodajca TASR)
