Medzinárodná zmluva chráni 15. september ako deň pracovného pokoja, tvrdí právnik
Zrušenie 15. septembra ako dňa voľna by mohlo byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR, upozorňuje právnik Bujňák.
Podľa odborníka zmluva s Vatikánom nedovoľuje jednostranne zrušiť žiaden z desiatich dní pracovného pokoja garantovaných touto dohodou.
Content: Bratislava 28. septembra (TASR) – Základná zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou zaväzuje štát rešpektovať desať konkrétnych dní ako dni pracovného pokoja. Medzi nimi figuruje aj 15. september, sviatok Sedembolestnej Panny Márie, okrem 6. januára (Traja králi). Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pre TASR komentoval možnosť, že 15. september by mohol byť dočasne zrušený ako deň pracovného pokoja.
Bujňák zdôraznil, že Slovensko si tieto dni nevybralo pod nátlakom. „Slovenský parlament ich zakotvil do zákona už v roku 1993, v začiatkoch samostatnej Slovenskej republiky. Počas prerokúvania tohto zákona opoziční poslanci navrhovali, aby sa dňom pracovného pokoja stal 15. august, sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je uznávaný vo väčšine krajín Európskej únie. Parlament však dal prednosť 15. septembru, odôvodniac to jeho mimoriadnym významom v slovenských dejinách,“ vysvetlil.
Následne, v roku 2000, Národná rada SR schválila základnú vatikánsku zmluvu. Bujňák upozornil, že táto zmluva neumožňuje jednostranné zrušenie žiadneho z desiatich dní pracovného pokoja. „Vatikánska zmluva bez písomného súhlasu oboch strán neumožňuje dočasné pozastavenie záväzku rešpektovať týchto desať dní. Bez právneho významu je aj to, či daný deň je alebo nie je prikázaným sviatkom podľa cirkevného práva,“ potvrdil.
Zároveň uviedol, že parlament má právo jednostranne upraviť podmienky maloobchodného predaja počas týchto dní, pretože zákaz maloobchodného predaja nie je nevyhnutnou súčasťou záväzku rešpektovať pracovný pokoj. „Veď aj 24. decembra je maloobchodný predaj povolený do 12.00 h, a to aj napriek tomu, že 24. december je taktiež uvedený vo vatikánskej zmluve,“ dodal.
Ak by parlament jednostranne zrušil 15. september ako deň pracovného pokoja, Ústavný súd SR by mal právo toto rozhodnutie preskúmať. Podľa Bujňáka by takéto jednostranné zrušenie mohlo byť v rozpore s článkom Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že Slovensko uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy.
Objasnil, že Ústavný súd by mohol pozastaviť platnosť zákona v časti, ktorá ruší 15. september ako deň pracovného pokoja. O návrhu na pozastavenie účinnosti má súd rozhodnúť bezodkladne. Ak by súd návrhu vyhovel, 15. september by zostal dňom pracovného pokoja aj v roku 2026, až do konečného rozhodnutia vo veci samej.
Podľa Bujňáka existuje aj teoretická možnosť, že sa situácia vyrieši bez zásahu Ústavného súdu. To by sa stalo, ak by prezidentka vetovala schválený zákon a navrhla, aby sa rešpektovala medzinárodná zmluva. Ak by parlament tento návrh akceptoval, problém by bol vyriešený.
Vatikánsku zmluvu je možné upraviť so súhlasom oboch strán. Zmeny a doplnky musia byť písomné a schválené parlamentom, keďže práve parlament s danou zmluvou pôvodne vyslovil súhlas.
Podľa návrhu by mal byť 15. september namiesto 6. januára dočasne zrušený ako deň pracovného pokoja. Toto obmedzenie je súčasťou vládneho konsolidačného balíčka. Konferencia biskupov Slovenska očakáva oficiálnu žiadosť Slovenskej republiky voči Svätej stolici.
